Čo ste doteraz o stromoch a zvieratách ani netušili /Tajný život stromov, Duševný život zvierat - P. Wohlleben/

Peter Wohlleben je lesník z Nemecka a zároveň autor diel Tajný život stromov a Duševný život zvierat, ktoré vyšli aj v slovenčine. Svoje profesionálne skúsenosti, ktoré v práci časom nadobudol, nevyužíva na produkciu a lesný trh, ale naopak bojuje za záchranu pralesov a tieto organizmy často berie ako rovnocenné. Čarovné, neuveriteľné fakty, ktoré doteraz ostali skryté, odhaľuje vo svojich publikáciách a prekvapuje tak či už svojich kolegov lesníkov alebo obyčajných smrteľníkov, ktorých len zaujal názov.


Tajný život stromov
Obálka sľubuje odpovede na otázky: čo stromy cítia? Ako komunikujú? Vo vnútri je toho však ešte viac. Autor sa venuje mnohým témam, ktoré prevádza do nášho ľudského sveta a hľadá podobnosti, vďaka ktorým čitateľ textu lepšie porozumie a zžije sa s ním. Téma za témou sa tak objavia rodinné vzťahy druhov stromov, priateľstvá, emócie, spojenia, inštinkty či deje, ktoré nasledujú po obyčajnom odlomení konára a ovplyvnia tak celý život jednotlivého stromu.

„Či v stromoch možno vidieť základ inteligencie, pamäti a emócií, o tom väčšina rastlinných bádateľov pochybuje. Rozčuľuje ich prenos vedeckých zistení na paralelnú situáciu u zvierat a v konečnom dôsledku hrozba, že sa zotrú hranice medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou. No a? Čo by na tom bolo zlé? Azda majú pomalé tvory automaticky nižšiu hodnotu ako rýchle? Zavše sa ma zmocní podozrenie, že by sme brali väčší ohľad na stromy a iné rastliny, keby vedci s určitosťou vedeli, ako blízko majú k zvieratám.“

Tajný život stromov nie je čítanie na každý deň. Je to kniha, na ktorú sa musíte priamo sústrediť, akoby ste vstrebávali poznámky z biológie, no tentokrát zaujímavejšie. V niektorých úsekoch sa autor z dôvodov jeho samotnej fascinácie v téme až stráca a rozvíja ju veľmi dlho, no stále sa jej venuje štýlom ľahkým a jasným. Uvádza situácie domáckou rečou, prísloviami či porekadlami, až to niekedy znie ako rozprávka, hoc je to stále literatúra faktu. Odkrýva fascinujúci a pútavý svet plný úžasu, neuveriteľných detailov a prírodných procesov, ktoré Vás budú ohromovať a udivovať.


Pre mňa bolo čítanie trochu zdĺhavejšie, keďže bol text knihy príliš jednoliaty bez akýchkoľvek obrázkov či podnadpisov, čo teda trochu sťažovalo čítanie. Tiež sa autor niekedy až príliš opakoval a spomínal to, čomu sa už dostatočne venoval, no i tak to zvládol na jednotku, keďže jeho kľúčová profesia je niečo úplne iné.

„Veľa otázok ešte zostáva otvorených. Možno sme chudobnejší o možné vysvetlenie, ale zato bohatší o ďalšie tajomstvo. Nie je to rovnako pekné?“

I keď je možno niektorá téma trochu menej zaujímavá ako druhá, je to podľa mňa povinné čítanie pre každú vekovú kategóriu. Nielen, že postrčuje k tomu, aby sme si začali stromy viacej vážiť a venovali im väčšiu pozornosť, ale podnecuje aj čitateľovu predstavivosť. Zároveň vysvetľuje mnohé javy ako napr. vetvy takmer pri Zemi, spojené stromy či odhaľuje svet pod Zemou, kde sa nachádzajú zhluky koreňov i dvoch stromov, ktoré si navzájom pomáhajú a posielajú si signály. Na najbližšej prechádzke po dočítaní som sa i ja hlbšie zamyslela a dôkladnejšie si všímala druhy stromov naokolo. Hoc žijú oproti nám oveľa pomalším životom, ich zásadnou úlohou nie je len dodávať nám kyslík. Bolo nesmierne zaujímavé čítať o tom, čo voľným okom nevidieť a nechcelo sa mi veriť toľkým procesom, ktorými si stromy prechádzajú. Knižka mi otvorila oči a odhalila dovtedy nepoznaný, nádherný svet.

(a plusový bodík za nádhernú obálku pod papierovým obalom pripomínajúcu textúru kôry stromov!)

/5

Duševný život zvierat
Niekoľko mesiacov po vydaní diela o tajnom živote stromov sa autor venoval i trochu známejšej téme, ktorá nebola až taká tajomná ako tá predtým, no naopak čitateľom vedela dať viac. Okrem stromov, s ktorými sa vo svojom lesnom revíri autor stretáva denne, má možnosť pozorovať i zvieratá domestikované či aj tie pohybujúce sa voľne v prírode.

Dielo je tvorené podobne ako to predošlé, má takmer rovnaký počet strán i grafický dizajn, no nevenuje sa len zvieratám ako takým. Píše o ich emóciách, porovnáva ich život s naším a nachádza súvislosti, ktoré by sme okamžite zapierali. Zároveň bojuje s faktami, že zvieratá sú len stroje, ktoré sa riadia výlučne svojimi potrebami a inštinktmi. Vôbec to však nie je pravda, pretože vrany sa napríklad veľmi rady šmýkajú po streche, čo robia jednoducho pre svoje potešenie.


„Zvieratá, ktorých najväčším šťastím alebo, pretože to ešte nie je dokázané, prinajmenšom vyvrcholením života je postarať sa o tisícnásobné potomstvo a vzápätí načisto vyčerpane zomrieť, by sme označili za obetavé – keby šlo o cicavce. Žiaľ, ku kliešťom človek zatiaľ pociťuje len odpor.“

Zatiaľ, čo Stromy boli pre mňa pokrokovou témou, ktorá mi otvorila oči, Zvieratá mi aj tak prišli o čosi sympatickejšie, keďže mi táto téma bola známejšia, rozumela som jej a jej čítanie vedelo zahriať na srdci. Vďaka tomu sa čítala aj ľahšie. Tým nechcem povedať, že som čítala iba o tom, aké sú kuriatka či veveričky zlaté, to ozaj nie. Naopak sa autor venoval i negatívnym, smutným a serióznym témam, ktoré sa však v živočíšnom svete dejú denne a z pohľadu zvierat bez akejkoľvek milosti. Ale aj tie kuriatka tam boli, nebojte.

Autor nie je žiadny vedec, čo dáva najavo a čerpá najmä z vlastného života a pozorovaní. To je vlastne dobre, lebo si tak udržiava domácky štýl, ktorý je plne zrozumiteľný a necháva priestor aj pre čitateľa, aby si zvyšok vecí domyslel podľa seba. Ako však aj pri Stromoch, aj tu Peter Wohlleben dáva najavo, že sa v tejto tematike orientuje a je skutočne informovaný. Sám si vyhľadáva štúdie a výskumy od rôznych profesorov a vedcov z celého sveta, rozoberá ich a uvádza príklady v praxi, s ktorými sa stotožňuje on.


„Naša sučka Maxi mi poskytla celkom iný príklad schopnosti rátať, a to v súvislosti s tým, ako vníma čas. V noci tvrdo spala a budila sa tesne pred pol siedmou. Potom začala ticho skučať a vyzývala ma, aby som s ňou šiel von. Prečo práve o 6.30? V tom čase vždy zvonil budík a celá rodina vstávala, aby sa naraňajkovala, potom deti išli do školy a dospelí do práce. Maxi mala zrejme dobre vnútorné hodiny, ktoré šli päť minút popredu – ani sme nemuseli mať budík. Cez víkend to však bolo inak. Budík nebol nastavený a všetci sme si mohli dlhšie pospať. Ani Maxi sa v sobotu a v nedeľu neozvala, často spala dlhšie ako my. Je to pekný príklad toho, že psy vedia počítať.“


Lesník Peter Wohlleben v tomto diele spomína vlastné príhody, rozpráva o svojich psoch, s ktorými zažil šťastné aj smutné chvíle a skutočne vidieť, že je aj proti škatuľkovaniu ostatných zvierat. Hovorí, ako vychoval kuriatko tak, aby si myslelo, že je jeho mama, no potom ho musel darovať, pretože bolo na ňom až príliš závislé. Píše, že si zvieratá dávajú vlastné mená, klamú pre vlastný blahobyt, sú podozrievavé, no majú aj súcit a ľútosť. Vďaka knihe Duševný život zvierat zistíte, že zvieracie emócie nie sú až tak odlišné od tých našich a že nie je správne ich mlčanlivosť a bezmocnosť zneužívať. A čo-to sa i naučíte, čím spravíte život svoj aj zvieracej ríše lepší!

/5

Tieto neuveriteľné svety môžete spoznať na tejto adrese.
Vydavateľstvu Tatran úprimne ďakujem za zaslanie výtlačkov na recenziu.

Peter Wohlleben: Tajný život stromov, Duševný život zvierat

Komentáre

  1. Duševný život zvierat som čítala a môžem len odporučiť každému. I takým, ktorí si myslia že človek je pánom tvorstva a všetko ostatné bolo stvorené na to, aby mu slúžilo. Lebo si presne uvedomí, že to tak nie je. Mali by sme si uvedomiť, aký je ten ekosystém krehký, a stačí malá nerovnováha, a vezieme sa všetci. A presne táto kniha hovorí o tom, ako zvieratá k životu potrebujeme a nielen ako stravu. Všetko so všetkým súvisí.
    A myslím si, že Tajný život stromov bude na podobnom princípe. Ešte som sa k nej nedostala, ale už ju mám na zozname a dúfam, že sa k nej v najbližšej budúcnosti dostanem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemôžem nesúhlasiť, veľmi pekne a pravdivo napísané. :)

      Odstrániť
  2. Tohle mě velice zaujalo, díky za tip! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Súhlasím, je to naozaj zaujímavé čítanie. :) Tak, tak, aj tú už mám u seba doma! Ďakujem krásne, Aly ^^

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)

Pozri aj