Okno do kvalitnej vlkolačej beletrie v podobe (ne)obyčajnej knihy /Vlčí dar - Anne Rice/
Chcete nahliadnuť do kvalitnej fantazijnej literatúry a z tohto žánru vyskúšať zase niečo nového? Ak áno, nech sa páči, vstúpte a nechajte sa unášať prúdom vlkolačieho života do poslednej bodky.
Áno, počuli ste dobre, reč je o Vlčom dare od Anne Rice. Kniha na slovensku nezožala taký veľký úspech, pretože ja sama som sa o nej dopočula až v týchto mesiacoch a tak sa o nej dozvedel len málokto. Avšak tu si dovolím použiť obľúbené slovné spojenie celkom opačne - málo kriku pre veľa.
S Anne Rice ste sa už mohli stretnúť s Piesňami Serafov, ktoré u nás mali vcelku dobrý ohlas. O necelé tri roky prišla autorka s knihou úplne odlišnou od jej predošlých diel a to s vlkolačou tématikou a nielen s tým. V knihe sme sa stretli s úplne iným štýlom písania, čím nás Anne presvedčila, že u nej je naozaj možné všetko a netýka sa to len jej štýlu.
Pamätáte si na vlkolaka Jacoba a ostatných z tak často spomínaného Twilightu, ktorý na porovnanie používam aj ja? V tejto knihe sa od tejto tématiky nedostaneme ďaleko, pretože si túto tému rozobrala autorka celkom podobne, ako pred šiestimi rokmi Meyerová.
Dostaneme sa do hlavy Ruebena Goldinga - mladučkého novinára v San Franciscu. Keď má napísať jeden článok ohľadom jedného sídla, po zoznámení s majiteľkou, ktorá mu to tam má poukazovať ho na druhý deň pohryzie akési zviera, ktoré si Rueben len matne zapamätá, no po zotavení mu zmení život. V nemocnici sa začne rýchlo uzdravovať, narastú mu vlasy, zmenia sa mu oči a fyzicky aj psychicky sa úplne pomení tak, že ho nespozná ani vlastná rodina. A neskôr - keď nastane noc, sa, dobre tušíte, zmení na vlkolaka.
Annin štýl písania bol chytľavý a zaujímavý, no miestami aj zvláštny a pojašený. No to nemenilo nič na tom, že počas čítania stránky utekali rýchlosťou svetla a jej slovo bolo doslova hltané. Podarilo sa jej opísať celý vývoj vlkolaka od odtieňov srsti po hŕstku chlpov. A či to boli opisy dynamické alebo statické - nedokázali čitateľa unudiť.
Ak si ale odmyslíme podarený námet, sympatickú postavu a zaujímavé opisy, spracovanie nebolo až tak na jedničku. Počas celej knihy som nadobúdala pocit, že v knihe niečo chýba čoraz častejšie a prísť na to sa mi podarilo až na konci. Anne Rice síce dostala talent omieľať dookola tie isté situácie, v ktorých len nahradila postavou inou a zmenila zopár detailov a tým sa stali Ruebenove vlkolačie zachraňovacie výpravy ešte lepšími, ale knižku tieto obmeny moc neobohatili a celý čas som bohužiaľ márne čakala na nejaký zvrat či situácie intenzívne vyťažené zo zápletky.
A prečo práve ten titul "kvalitná vlkolačia literatúra?" Dôvod je prostý. Nie je to jedna z tých "tínedžerských" kníh, kedy sa hlavná postava (väčšinou tínedžer) z ničoho nič premení na vlkolaka alebo žije v takom fantazijnom svete a celú knihu fňuká, prečo práve on. Reuben to riešil inou cestou a to inteligentnou a šikovnou. Sám sa s tým zmieril, naučil sa s tým žiť a využívať to nielen pre seba, ale aj v prospech celého mesta, kedy z neho vymietol kriminalistiku a zločin. Reuben svojou múdrosťou dokázal čitateľovi prosto prirásť k srdcu.
Ak si avšak odmyslíme obmeny spomínané v predchádzajúcom odseku, Vlčí dar bez pochýb patrí medzi svetové bestsellery a ani tu nás autorka nesklamala. Ukázala svoj talent a spracovala ho do takej obyčajnej podoby - neobyčajnej knihy, ktorá čitateľa stopercentne zaujme svojou originalitou a využitím umeleckých prostriedkov. Ak sa pre Vlčí dar rozhodnete, očakávajte trochu bláznivejší štýl písania a slovnej zásoby, avšak to nič nemení na kvalite knihy. Obľúbite si množstvo jedinečných postáv a budete chcieť viac.
S Anne Rice ste sa už mohli stretnúť s Piesňami Serafov, ktoré u nás mali vcelku dobrý ohlas. O necelé tri roky prišla autorka s knihou úplne odlišnou od jej predošlých diel a to s vlkolačou tématikou a nielen s tým. V knihe sme sa stretli s úplne iným štýlom písania, čím nás Anne presvedčila, že u nej je naozaj možné všetko a netýka sa to len jej štýlu.
Pamätáte si na vlkolaka Jacoba a ostatných z tak často spomínaného Twilightu, ktorý na porovnanie používam aj ja? V tejto knihe sa od tejto tématiky nedostaneme ďaleko, pretože si túto tému rozobrala autorka celkom podobne, ako pred šiestimi rokmi Meyerová.
Dostaneme sa do hlavy Ruebena Goldinga - mladučkého novinára v San Franciscu. Keď má napísať jeden článok ohľadom jedného sídla, po zoznámení s majiteľkou, ktorá mu to tam má poukazovať ho na druhý deň pohryzie akési zviera, ktoré si Rueben len matne zapamätá, no po zotavení mu zmení život. V nemocnici sa začne rýchlo uzdravovať, narastú mu vlasy, zmenia sa mu oči a fyzicky aj psychicky sa úplne pomení tak, že ho nespozná ani vlastná rodina. A neskôr - keď nastane noc, sa, dobre tušíte, zmení na vlkolaka.
"Strčil si mobil do vrecka županu a rozhliadol sa po veciach v izbe. Neuveriteľné poklady, očividne nahádzané bez ladu a skladu a v rámci možností poutierané od prachu. Tabuľky. Áno, boli tam, krehké tabuľky z pálenej hliny, stačí jeden jeho dotyk a môžu sa rozsypať." (Ide o hlinené tabuľky s klinovým písmom, ktoré sa nachádzali v sídle, o ktorom mal Rueben napísať článok)
(str. 39)
Ak si ale odmyslíme podarený námet, sympatickú postavu a zaujímavé opisy, spracovanie nebolo až tak na jedničku. Počas celej knihy som nadobúdala pocit, že v knihe niečo chýba čoraz častejšie a prísť na to sa mi podarilo až na konci. Anne Rice síce dostala talent omieľať dookola tie isté situácie, v ktorých len nahradila postavou inou a zmenila zopár detailov a tým sa stali Ruebenove vlkolačie zachraňovacie výpravy ešte lepšími, ale knižku tieto obmeny moc neobohatili a celý čas som bohužiaľ márne čakala na nejaký zvrat či situácie intenzívne vyťažené zo zápletky.
"Preštudoval všetku literatúru o vlkolakoch, knihy, 'správy' od svedkov z celého sveta, ktorí videli vlkočloveka, tibetského yetiho či kalifornského bigfoota. Po celom svete hľadal nejaké informácie o ctihodných džentlmenoch z fotografie, no nič nenašiel."
(str. 285)
A prečo práve ten titul "kvalitná vlkolačia literatúra?" Dôvod je prostý. Nie je to jedna z tých "tínedžerských" kníh, kedy sa hlavná postava (väčšinou tínedžer) z ničoho nič premení na vlkolaka alebo žije v takom fantazijnom svete a celú knihu fňuká, prečo práve on. Reuben to riešil inou cestou a to inteligentnou a šikovnou. Sám sa s tým zmieril, naučil sa s tým žiť a využívať to nielen pre seba, ale aj v prospech celého mesta, kedy z neho vymietol kriminalistiku a zločin. Reuben svojou múdrosťou dokázal čitateľovi prosto prirásť k srdcu.
Ak si avšak odmyslíme obmeny spomínané v predchádzajúcom odseku, Vlčí dar bez pochýb patrí medzi svetové bestsellery a ani tu nás autorka nesklamala. Ukázala svoj talent a spracovala ho do takej obyčajnej podoby - neobyčajnej knihy, ktorá čitateľa stopercentne zaujme svojou originalitou a využitím umeleckých prostriedkov. Ak sa pre Vlčí dar rozhodnete, očakávajte trochu bláznivejší štýl písania a slovnej zásoby, avšak to nič nemení na kvalite knihy. Obľúbite si množstvo jedinečných postáv a budete chcieť viac.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť napríklad na tejto adrese.
Anne Rice: Vlčí dar
Vydalo vydavateľstvo Tatran v roku 2014, 376 strán.
----------------
Za poskytnutie obrázkov hodnotenia ďakujem VeEee.
Obrázky knihy sú mojou vlastnou tvorbou.
Neholduju ani upířím ani vlkodlačím knížkám, ale kdybych si měla vybírat, tak určitě dám přednost těch vlkodlačím. Těch jsem i pár četla, narozdíl od těch upířích, kterým se zatím úspěšně vyhýbám :D Ale tohle vypadá dobře, tohle mě dokonce i láká :))
OdpovedaťOdstrániťVerím, že sa ti bude páčiť, ak jej dáš šancu :)
OdstrániťObálka skvelá a kniha vyzerá tiež :)
OdpovedaťOdstrániťŽe málo kriku pre veľa, to sa mi páči.:D Inak kniha vyzerá celkom zaujímavo, ale čítala som už aj dosť negatívny názor... tak ktovie, trebárs sa k nej raz dostanem.:D Pekná recenzia.
OdpovedaťOdstrániťTo som rada, sa mi to zdalo trochu divné. :D Ona zaujímavá je, ale celkom je tam aj rušivý ten miestami doslova bláznivý štýl písania a ten chýbajúci zvrat, ale inak je to fajn. :)
Odstrániť