Kniha spod školskej lavice

Letné prázdniny, ktoré sa tak ani nedajú nazvať rýchlo skončili a všetci školopovinní chtiac či nechtiac zasadli do školských lavíc. Obchody a papiernictvá boli v momente zaplavené deťmi a mamičkami a neušli mi ani natešené pohľady a slová prváčikov na ulici či v telke. Však to poznáte, tá musí zmapovať všetko.

Čítaniu je koniec!

Aby sme však neodbiehali od témy, väčšine knihomoľov sa teda voľné dni ako stvorené pre čítanie kníh bohužiaľ končia. Nastupujú povinnosti, večerné učenia na písomky. Na čítanie ostáva minimum času a čítanie kníh večer pred spaním je už minulosťou, pretože sa nám pri pohľade na knihu okamžite zatvárajú oči. Denne prisaté oči na stránkach kníh nahrádzajú poučky a poznámky, prsty, ktoré držia pero behajú po papieri ako o závod. 

Ja osobne som od začiatku roka neprečítala jedinú knihu, čo je pre mňa dosť zahanbujúce a preto som sa o svojich obavách rozhodla napísať. Povinnosti, škola a mimoškolské krúžky a aktivity mi zavalili celý rozvrh dňa a aj keď sa snažím čo najviac, na úplné čítanie mi nezostáva ani 10 minút. 

Alebo..?

Samozrejme, je tu ešte jedna možnosť. Naozajstní knihomoli a taktiež tí, ktorým to páli už vedia, o čom hovorím. Veľa z vás (aj ja) čítate neustále od chvíle, odkedy ste sa to naučili. A to je to, o čom hovorím - čítanie počas prestávok či po voľných chvíľach, kedy ste splnili to, čo ste mali. 

Niektorí pod lavicou schovávajú mobily, tablety či empétrojky, my knihy a pokiaľ moji starší rodinní príslušníci neklamú, tak to vraj bývalo aj v minulosti. Teraz, keď je svet zamorený technikou, ťažko narazíte na niekoho, kto sa namiesto ťukania do prázdna (ako keby som to nerobila) oddáva knihám. Jednoducho, svet je dnes iný, ako predtým.

Prestávky!

Voľno, kedy sa máte psychicky zotaviť správny knihomoľ vypichne čítaním obľúbenej knihy a sem-tam "zobnutím" z bagety. Ja takto čítavam od prvej triedy, kedy som mala po každej hotovej práci počas hodiny v ruke knihu a vtedajší učiteľ bol z toho nadšený, keďže som len nedávno nastúpila do školy. Vtedy mi to s radosťou dovolil. Ako som ale rástla, prístup učiteľov sa menil na oveľa prísnejší a teraz môžem o knihe počas hodiny snívať. Jednoducho ju učiteľ počas hodiny nesmie vidieť a tým to končí. Takže to, či i tú trošku voľna využijete čítaním závisí na učiteľovi a vašom hlade a potrebe.

Čakanie na autobus, krúžky.. kniha vždy a všade.

Samozrejme, čítať nemôžte len počas zákazu. Zbytočné pozeranie do prázdna môžete nahradiť vašou obľúbenou činnosťou a tak prečítate aspoň tých pár strán, ktoré ste si na dnešný deň predstavzali. Mojou radou je mať knihu pri sebe vždy a všade, lebo nikdy neviete, kedy budete mať voľnú hodinu, zastupovanú, alebo keď zmeškáte autobus a ďalší vám ide až o pol hodinu. Veľa krát sa mi preto stalo, že som si knihu nezobrala práve v ten deň, keď sme mali voľnú hodinu a maximálne som to ľutovala.

Nakoniec pár otázok, vďaka ktorým by som chcela vedieť, či ste rovnaký geek:

Máte počas dňa pri sebe knihu?

Ako je to s vašim čítaním počas školy? Máte chápavých učiteľov, ktorí vám dovolia "užiť si svoju drogu" alebo idete na tajný režim?

Stíhate čítať počas vašej školskej povinnosti tak, ako si to predstavujete?