5x Recenzia
Všetkým vám želám šťastný nový
rok plný zdravia, šťastia, úspechov, lásky a hlavne skvelých kníh! Keďže
jedno z mojich predsavzatí je dopísať všetky recenzie neprečítaných kníh
a začať rok „s čistým štítom“, rozhodla som sa na začiatok splniť si aspoň
niečo a trochu si to uľahčiť (pretože napísať niekoľko celých recenzií za takú krátku dobu nie
je u mňa celkom možné *nervózny smiech*) a v tomto príspevku tak
nájdete 5 mini-recenzií na niekoľko kníh, ktoré akosi ostali pozabudnuté. Nakoniec
sú však tu!
Všetky skvelé miesta
Na začiatok by som povedala, že Všetky skvelé miesta sú melancholický,
o vtipy okradnutý Green. Námet je, samozrejme, originálny – ide
o dvojicu tínedžerov, ktorí majú podobné psychické rozpoloženie a aj
keď sa spočiatku veľmi nemusia, nakoniec si k sebe nájdu cestu
a zažívajú niekoľko dobrodružstiev, kedy sa sami sebe navzájom otvárajú. Aj
keď je však dej mierne nezáživný, prirovnanie ku Greenovi platí najmä pri skvelo
a uvážene tvorených postavách, ktoré majú zložité charaktery
a minulosť. Vedľajšie postavy sa týmto opisom pýšiť nemôžu, no i tak
majú svoje kvality. Jennifer Nivenová ako Green do svojho diela pridala
i nespočetné množstvo metafor, vyjadrených všade, kam sa pozriete, a ktoré
pochopíte až po dočítaní. Takto vznikol unikátny, srdcervúci príbeh, ktorý vám
síce nedodá zmysel života, ale pohladí dušu a určite zaujme. Len mu treba
dať šancu a presvedčiť sa na vlastnej koži.
Valentina
Knižka s perfektnou obálkou,
ktorú som objavila v zľave na BookDepository sľubovala dystopický príbeh
o arogantnej štrnásťročnej princeznej, ktorá žila v Citadele na jednom
z mála bezpečných ostrovov sveta. Okolie totiž obklopovali tzv. zlé pôdy
(angl. badlands), v ktorých vládli nepokoj, hlad a smrť. Valentina je
však skutočne štrnásťročné dievča so všetkým, čo k tomuto dievčenskému
veku patrí. Kniha tak obsahuje mnoho nečakaných, miestami zbytočných scén
a častí plných jej psychických výkyvov a neusporiadaných myšlienkových
pochodov. Okrem toho sa prvú polovicu knihy správa ako ozajstná princezná
s jej rozkazmi, rečou a celkovo správaním. Knižka sa ale číta dobre a ak
sa týmito „pubertálnosťami“ prehryziete, natrafíte aj na vtipné momenty
a vety s naozaj zmyselnou myšlienkou. A keď sa Valentina so
svojimi priateľmi vydá zistiť, čo za nebezpečenstvo to leží na zlých pôdach,
dej naberie dynamickosť, zaujímavejšie zážitky a znesiteľnejšie dialógy.
Treba však prizerať nato, že knižka je písaná priemerne pre trinásťročného
školáka, a teda i jazyk je zjednodušený a prostredie miernejšie
oproti realite. Kniha však má správnu dávku akcie a ku koncu
i ľudskosti (!) a ukazuje vývoj človeka počas jeho najzložitejšieho
obdobia v živote so zopár bonusmi.
Rudá jako rubín
Gwendolyn žije v rodine,
ktorá pozná cestovanie v čase, známe už niekoľko storočí. Zasvätení však zistili,
že jeden z drahokamov alebo ľudí obohatených o gén, vďaka ktorému sa
stanú cestovateľmi, je ale jej sestra – Charlotte. Tá má akurát príznaky blížiaceh
Skvelý dej tvorí skvelý príbeh o cestovaní v čase pre násťročných. Gierová vie originálnym námetom zaujať čitateľa a napomáha tomu aj jej zaujímavý, jednoduchý a často vtipný štýl, ktorý si zamilujete. Kniha má vďaka nemu spád a číta sa rýchlo. Autorka má cit pre detail – nájdete tam aj niekoľko rodostromov, zápiskov Strážcov a historických opisov. Postavy sú taktiež geniálne a tínedžer si v knihe určite nájde to svoje. Aj keď možno zaúčinkoval častý klišé trend, kedy hlavný hrdina je obyčajný, dokým ho nepostretne niečo nezvyčajné a začína spoznávať nový svet a čitateľ sa s ním tak rýchlo stotožní, stále môžeme hovoriť o výbornom počine v takmer všetkých ohľadoch.
o
sa prvého premiestnenia do minulosti, no tie nie a nie prísť. Naopak
Gwendolyn trpí stupňujúcimi sa otrasmi a keď sa ocitne na ulici neďaleko
jej bydliska, avšak o sto rokov mladšej, zisťuje, že gén majú obidve.
Alebo len ona? Chtiac či nechtiac, razom je zatiahnutá do dejiska drahokamov
a cestovania v čase, no tentokrát bez výučby, ktorú Charlotte
dostávala od narodenia. Zvládne to?Skvelý dej tvorí skvelý príbeh o cestovaní v čase pre násťročných. Gierová vie originálnym námetom zaujať čitateľa a napomáha tomu aj jej zaujímavý, jednoduchý a často vtipný štýl, ktorý si zamilujete. Kniha má vďaka nemu spád a číta sa rýchlo. Autorka má cit pre detail – nájdete tam aj niekoľko rodostromov, zápiskov Strážcov a historických opisov. Postavy sú taktiež geniálne a tínedžer si v knihe určite nájde to svoje. Aj keď možno zaúčinkoval častý klišé trend, kedy hlavný hrdina je obyčajný, dokým ho nepostretne niečo nezvyčajné a začína spoznávať nový svet a čitateľ sa s ním tak rýchlo stotožní, stále môžeme hovoriť o výbornom počine v takmer všetkých ohľadoch.
Darca
V románe Darca čitateľ spoznáva svet, ktorý možno nájsť v dnešných dystopických sériách pre násťročných ako je Divergencia či Hry o život, no len málokto vie, že predchodca týchto diel bol práve Darca vydaný už roku 1993. Kniha predstavuje na prvý pohľad utopický svet, ktorý sa vyznačuje dokonalosťou, rovnakosťou a pravidlami. Jednotlivcom sú pridelené zamestnania, partneri, bydliská, počet detí či dokonca denné plány. Takéto komunity fungujú už niekoľko desiatok rokov pomocou pravidiel, metód a základných formuliek, ktoré každý používa. Ľudia nepoznajú zvieratá, farby a žijú pokojným, príjemným no mechanickým a bezcitným životom, ktorý, vyzerajúc, vyhovuje všetkým. A komu sa náhodou nepáči, ten je z komunity prepustený.
Čitateľ sleduje žitie jedenásťročného Jonasa, ktorého čoskoro čaká slávnosť Dvanástok (deti vo veku 12 rokov). Tieto deti zanechajú detstvo a pomocou pozorovania kompetentných im je pridelené zamestnanie, na ktoré sa v komunite najlepšie hodia. Jonas však dostane netradičnú prácu a má príležitosť spoznať minulosť nie len Komunity, ale dávneho ľudstva, ktoré sa dopúšťalo chýb a žilo úplne odlišným životom.
Darcu, ktorý nesvieti príliš akčným, ale naopak zaujímavým dejom, by si mal prečítať skutočne každý. Dielo odovzdáva veľké posolstvo a myšlienku zachovania ľudstva, jeho tradícií a bežných vecí, ktorých veľkú cenu si ani neuvedomujeme. Napriek tomu, že Lois Lowry ho napísala pred viac ako 20 rokmi, predbieha dobu a dnešnému človeku prináša cenný materiál na zamyslenie.
Čitateľ sleduje žitie jedenásťročného Jonasa, ktorého čoskoro čaká slávnosť Dvanástok (deti vo veku 12 rokov). Tieto deti zanechajú detstvo a pomocou pozorovania kompetentných im je pridelené zamestnanie, na ktoré sa v komunite najlepšie hodia. Jonas však dostane netradičnú prácu a má príležitosť spoznať minulosť nie len Komunity, ale dávneho ľudstva, ktoré sa dopúšťalo chýb a žilo úplne odlišným životom.
Darcu, ktorý nesvieti príliš akčným, ale naopak zaujímavým dejom, by si mal prečítať skutočne každý. Dielo odovzdáva veľké posolstvo a myšlienku zachovania ľudstva, jeho tradícií a bežných vecí, ktorých veľkú cenu si ani neuvedomujeme. Napriek tomu, že Lois Lowry ho napísala pred viac ako 20 rokmi, predbieha dobu a dnešnému človeku prináša cenný materiál na zamyslenie.
V tmavej chodbe
Kratučký román pohybujúci sa v žánroch
hororu a detektívky hovorí príbeh strašidelnej internátnej školy Blackwood
ďaleko v horách na konci sveta, ktorá je opradená tajomstvom. Kit má už
hneď po príchode nepríjemné pocity, no rodičia i ona sama je presvedčená,
že je to len prvotný, zbytočný strach a únava z cesty. Neskôr sa však
o
Ako vidíte, Lois Duncanová prináša naozaj zaujímavú a premyslenú zápletku, ktorá nanešťastie skončila skôr, ako dostala priestor prejaviť sa. Postavy sa na 184 stranách nestihli vyvinúť, hoc to bol autorkin zámer súdiac podľa rozhovoru na konci, a tak bol vzťah čitateľa k charakterom viac-menej neutrálny. Atmosféra však bola vykreslená naozaj znamenite, až to človek cítil a strany plynuli veľmi rýchlo, pričom ja som túžila vedieť, čo bude ďalej. Príbeh záhad sa stal možno príliš jednoduchým bez nejakých výrazne strašidelných prvkov (čo mi bolo i ľúto), ale nebolo to, samozrejme, zlé. Knižka netrpela prehnanosťou, naopak vynikla ako realistický počin určený nenáročným tínedžerom. Od začiatku sa niesla v negatívnom a melancholickom štýle a aj keď vyznel možno jednoducho a primitívne, ako jednohubka na Halloween či ponurú náladu to určite nie je zlá voľba.
bavy znásobujú, keď zisťuje, že má len tri spolužiačky a nielen ona zažíva
nezvyčajné až desivé nočné mory. Alebo je to skutočnosť? Dievčatá zisťujú, že
sú dobré vo veciach, ktoré im predtým nikdy nešli a sama Kit zrazu
imponuje hre na klavír, pritom vôbec nemá rytmus a v noci sa
budí s boľavými prstami a nevyspatá. Na Blackwoode je určite niečo
divné a ona sa rozhodne zistiť to a hlavne ujsť skôr, než bude
neskoro..Ako vidíte, Lois Duncanová prináša naozaj zaujímavú a premyslenú zápletku, ktorá nanešťastie skončila skôr, ako dostala priestor prejaviť sa. Postavy sa na 184 stranách nestihli vyvinúť, hoc to bol autorkin zámer súdiac podľa rozhovoru na konci, a tak bol vzťah čitateľa k charakterom viac-menej neutrálny. Atmosféra však bola vykreslená naozaj znamenite, až to človek cítil a strany plynuli veľmi rýchlo, pričom ja som túžila vedieť, čo bude ďalej. Príbeh záhad sa stal možno príliš jednoduchým bez nejakých výrazne strašidelných prvkov (čo mi bolo i ľúto), ale nebolo to, samozrejme, zlé. Knižka netrpela prehnanosťou, naopak vynikla ako realistický počin určený nenáročným tínedžerom. Od začiatku sa niesla v negatívnom a melancholickom štýle a aj keď vyznel možno jednoducho a primitívne, ako jednohubka na Halloween či ponurú náladu to určite nie je zlá voľba.
Čítali ste niektorú z týchto kníh? Čo vy na ne?
Prečítali by ste si niektorú?
Pri kliknutí na hodnotenie sa dostanete na GoodReads
mne prišli Všetky skvelé miesta oveľa lepšie ako Greenove knihy ale to je samozrejme vec názoru :D Z týchto som čítala ešte Darcu, je to naozaj skvelá kniha :) a len chcem upozorniť že práve v recenzií na darcu sa ti trošku poprehadzoval text :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujeeem, záchranca :D
Odstrániťneni zač :D
Odstrániť