Okno do dnešnej doby /Generácia MY - Kamila Šebestová/

Vek mládeže prináša prvú lásku, priateľstvá a istú voľnosť, no s tým zarovno prichádzajú aj prvé skúsenosti s drogami, sexom a alkoholom. Mnoho skúsených dospelých autorov sa snaží na trh priniesť čosi podobné a ukázať realitu dnešnej generácie, no nie vždy sa im to podarí – najmä, keď do nej už nepatria. Kamila Šebestová však takú knihu napísala už vo svojich pätnástich a tému spracovala pravdivo a z prvej ruky. Čitateľom by sa možno zdala až príliš drastická,  ale... nie je dnešná doba už raz taká?

Príbeh ako vytiahnutý z najšpinavejšej Bratislavy

Mnohí mladí ľudia sa vo svojich násť-rokoch zvyknú hľadať, pretože netušia, čo by nasledovali, čomu by sa venovali, čo by mali so svojím životom robiť. Majú v sebe chaos, zmiešané pocity, nezodpovedané otázky a odpovede tak hľadajú rôzne –rôzni ľudia však vedú k rôznym cestičkám a mnohokrát je na ich konci práve alkohol, drogy či niečo, čo človeka rúca a ničí.

Sedemnásťročnej Alici, bývalej jednotkárke, stačilo pár chvíľ s (pre ňu nie tak veľmi) nesprávnymi ľuďmi a „vhupla“ do toho tiež. Vzťahy, v ktorých veľmi rýchlo upadne prvotná iskra, no stále nezdravo pretrvávajú; pravidelné pitie a fajčenie trávy v špinavých bytoch a kopa štamprlíkov vodky v nočnom bare plnom omámenej mládeže – toto všetko sa stalo súčasťou Alicinho života až prirýchlo. Škola, rodina i starí priatelia tak boli odsunutí na druhú koľaj a negatívne následky takéhoto života ešte viacej utápala v tomto bezradnom mori. 

„Stojíme v rade a mne vo vrecku nástojčivo vyhráva mobil každých desať minút. Karin sa na tom nahulene smeje a Lea prevracia očami. Ja ich ignorujem a nervózne pozerám na vstup do Maroka. Stoja tam dve gorily, hádžu na ľudí vražedné pohľady a vyberajú od nich vstupné.

Realisticky a bez cenzúry

Generácia MY, nenápadné dielko s pôsobivou umeleckou obálkou obsahovo i spracovaním skutočne vystupuje, hoci čo sa týka propagácie, trošku „popostrčenia“ by jej určite neuškodilo. Mladučká autorka si zobrala na rováš možno mierne náročnú tému čo sa týka psychiky, ale rozvinula ju skutočne realisticky (s veľkým R!) a so všetkým, čo k tomu patrí – vulgárnym jazykom a celkom kontroverznými situáciami a rúcaním človeka z psychologického hľadiska.

Alica a jej „priatelia“ mali skutočne pestrú slovnú zásobu a nadávkami skutočne nešetrili (čo si ale budem klamať, moji spolužiaci majú vo vrecku podobný frazeologický slovník). Zo začiatku mi to prišlo až trochu príliš, pretože knižka s takým jazykom sa len tak nevidí, no pre efekt realistickosti to zrejme bolo potrebné a neskôr som si už zvykla na reč a dej skutočne bez filtru. Vliezť do škaredého podsvetia plného tmavých barov a uličiek mi napomohli aj rôzne často drastické a tvrdé scény obsahujúce branie drog, fetovanie, sexuálnu skúsenosť (ale neradím do Červenej knižnice) či zvracanie a iné zo života tohto typu. Scény, ktoré ma zaskočili, niekedy pôsobili až príliš neuveriteľne, no istým spôsobom vedeli aj fascinovať a otvorili mi oči do reality, ktorá je všade okolo mňa, vlastne možno i príliš blízko, hoc to navonok nevnímam.

„Niektorí ľudia, čo mi vstúpia do života, tam chvíľu pobudnú, ale o nejaký čas z neho zmiznú. Buď je to náhle, pretože sa niečo stane – ako keď nervózny človek vystupuje z električky, aby niečo stihol, alebo je to flegmatické vystupovanie – pomaly, nenápadne sa vytrácajú, až z nich nakoniec zostane len spomienka.“

Debut pätnástky? Poznať, ale klobúk dolu!

Slová mladej autorky sa veľmi ľahko čítajú a posúvajú dej výrazne dopredu – jej štýl je dynamický a zaujímavý. Čo sa týka myšlienkovej stránky, niektoré idey a metafory sú možno mierne naivné a na môj vkus jednoduché, no občas majú svoje čaro a dávajú zmysel.

Veľmi poznať, že autorka pochádza zo Slovenska – prispôsobila dielo domácemu prostrediu a vložila doň tak typické slovenské vtipy s bohemizmami či prvky zo slovenskej kultúry z filmov a reklám.

Čo sa týka realistickosti, zatiaľ, čo tá prvá „drastická“ stránka z ulice je zobrazená dokonalo, záver diela a riešenie problému mi pripadalo príliš ľahké, rozprávkové a prisladké, aj keď zámer bol milý a v poriadku.

Generácia MY však vôbec nie je kniha zlá a autorka by na ňu mala byť právom pyšná. Rýchlo sa číta a ukazuje realitu najmä bratislavskej mládeže, ktorá sa denne stretáva s fetom, drogami a alkoholom – dočítate sa, ako už trinásťročné deti hodia do klubov v mužskej spoločnosti a oddávajú sa alkoholu. Hrozné, ale reálne a s riadnym odkazom pre verejnosť, hoc potom je to najmä na jej predstavivosti a vedomosti.

/5

Čo Alica dennodenne prežívala zistíte na tejto adrese.

Za poskytnutie knižky na recenziu ďakujem kníhkupectvu Preškoly.sk.

Kamila Šebestová: Generácia MY

Vydalo vydavateľstvo Citadella v roku 2013, 198 strán.

www.citadella.sk