Okno do dnešnej doby /Generácia MY - Kamila Šebestová/
Vek mládeže prináša prvú lásku, priateľstvá a istú
voľnosť, no s tým zarovno prichádzajú aj prvé skúsenosti s drogami, sexom
a alkoholom. Mnoho skúsených dospelých autorov sa snaží na trh priniesť
čosi podobné a ukázať realitu dnešnej generácie, no nie vždy sa im to
podarí – najmä, keď do nej už nepatria. Kamila Šebestová však takú knihu
napísala už vo svojich pätnástich a tému spracovala pravdivo
a z prvej ruky. Čitateľom by sa možno zdala až príliš drastická, ale... nie je dnešná doba už raz taká?
Príbeh
ako vytiahnutý z najšpinavejšej Bratislavy
Mnohí mladí ľudia sa vo svojich násť-rokoch
zvyknú hľadať, pretože netušia, čo by nasledovali, čomu by sa venovali, čo by
mali so svojím životom robiť. Majú v sebe chaos, zmiešané pocity,
nezodpovedané otázky a odpovede tak hľadajú rôzne –rôzni ľudia však vedú
k rôznym cestičkám a mnohokrát je na ich konci práve alkohol, drogy
či niečo, čo človeka rúca a ničí.
Sedemnásťročnej Alici, bývalej jednotkárke,
stačilo pár chvíľ s (pre ňu nie tak veľmi) nesprávnymi ľuďmi a „vhupla“ do toho
tiež. Vzťahy, v ktorých veľmi rýchlo upadne prvotná iskra, no stále nezdravo
pretrvávajú; pravidelné pitie a fajčenie trávy v špinavých bytoch a kopa
štamprlíkov vodky v nočnom bare plnom omámenej mládeže – toto všetko sa
stalo súčasťou Alicinho života až prirýchlo. Škola, rodina i starí
priatelia tak boli odsunutí na druhú koľaj a negatívne následky takéhoto
života ešte viacej utápala v tomto bezradnom mori.
„Stojíme
v rade a mne vo vrecku nástojčivo vyhráva mobil každých desať minút.
Karin sa na tom nahulene smeje a Lea prevracia očami. Ja ich ignorujem a nervózne
pozerám na vstup do Maroka. Stoja tam dve gorily, hádžu na ľudí vražedné
pohľady a vyberajú od nich vstupné.
Realisticky
a bez cenzúry
Generácia
MY, nenápadné dielko s pôsobivou umeleckou
obálkou obsahovo i spracovaním skutočne vystupuje, hoci čo sa týka
propagácie, trošku „popostrčenia“ by jej určite neuškodilo. Mladučká autorka si
zobrala na rováš možno mierne náročnú tému čo sa týka psychiky, ale rozvinula
ju skutočne realisticky (s veľkým R!) a so všetkým, čo k tomu patrí –
vulgárnym jazykom a celkom kontroverznými situáciami a rúcaním človeka z psychologického
hľadiska.
Alica a jej „priatelia“ mali skutočne
pestrú slovnú zásobu a nadávkami skutočne nešetrili (čo si ale budem
klamať, moji spolužiaci majú vo vrecku podobný frazeologický slovník). Zo
začiatku mi to prišlo až trochu príliš, pretože knižka s takým jazykom sa
len tak nevidí, no pre efekt realistickosti to zrejme bolo potrebné
a neskôr som si už zvykla na reč a dej skutočne bez filtru. Vliezť do
škaredého podsvetia plného tmavých barov a uličiek mi napomohli aj rôzne
často drastické a tvrdé scény obsahujúce branie drog, fetovanie, sexuálnu
skúsenosť (ale neradím do Červenej knižnice) či zvracanie a iné zo života tohto typu. Scény, ktoré ma zaskočili,
niekedy pôsobili až príliš neuveriteľne, no istým spôsobom vedeli aj fascinovať
a otvorili mi oči do reality, ktorá je všade okolo mňa, vlastne možno
i príliš blízko, hoc to navonok nevnímam.
„Niektorí
ľudia, čo mi vstúpia do života, tam chvíľu pobudnú, ale o nejaký čas z neho
zmiznú. Buď je to náhle, pretože sa niečo stane – ako keď nervózny človek
vystupuje z električky, aby niečo stihol, alebo je to flegmatické
vystupovanie – pomaly, nenápadne sa vytrácajú, až z nich nakoniec zostane
len spomienka.“
Debut
pätnástky? Poznať, ale klobúk dolu!
Slová mladej autorky sa veľmi ľahko čítajú a posúvajú
dej výrazne dopredu – jej štýl je dynamický a zaujímavý. Čo sa týka
myšlienkovej stránky, niektoré idey a metafory sú možno mierne naivné a na
môj vkus jednoduché, no občas majú svoje čaro a dávajú zmysel.
Veľmi poznať, že autorka pochádza zo Slovenska
– prispôsobila dielo domácemu prostrediu a vložila doň tak typické
slovenské vtipy s bohemizmami či prvky zo slovenskej kultúry z filmov
a reklám.
Čo sa týka realistickosti, zatiaľ, čo tá prvá „drastická“
stránka z ulice je zobrazená dokonalo, záver diela a riešenie problému
mi pripadalo príliš ľahké, rozprávkové a prisladké, aj keď zámer bol milý
a v poriadku.
Generácia
MY však vôbec nie je kniha zlá a autorka by na ňu
mala byť právom pyšná. Rýchlo sa číta a ukazuje realitu najmä
bratislavskej mládeže, ktorá sa denne stretáva s fetom, drogami a alkoholom
– dočítate sa, ako už trinásťročné deti hodia do klubov v mužskej spoločnosti
a oddávajú sa alkoholu. Hrozné, ale reálne a s riadnym odkazom
pre verejnosť, hoc potom je to najmä na jej predstavivosti a vedomosti.
/5
Čo Alica dennodenne prežívala zistíte na tejto adrese.
Za poskytnutie knižky na recenziu ďakujem kníhkupectvu Preškoly.sk.
Kamila Šebestová: Generácia MY
Vydalo vydavateľstvo Citadella v roku 2013, 198 strán.
Vyzerá to zaujímavo, ale takéto knihy nie sú zrovna mojou šálkou kávy :)
OdpovedaťOdstrániťTo je pochopiteľné, takáto téma nie je pre každého.. :)
OdstrániťTo vyzerá veľmi zaujímavo, je fajn, že takéto knihy - priamo od mladých - vychádzajú, akurát teda škoda, že to autorka na konci nedotiahla. Každopádne, neviem, či by som sa púšťala do čítania, tuším mi stačí sa na podobné prípady dívať z úctyhodnej vzdialenosti. :D
OdpovedaťOdstrániťAj takýto názor môže byť. :)
Odstrániť