Príbeh o tom, aký môže byť život (ťažký) /Artičokové srdcia

marca 18, 2014

Príbeh o tom, aký môže byť život (ťažký) /Artičokové srdcia - Sita Brahmachari/

Úplnou náhodou sa mi do ruky dostala kniha Artičokové srdcia od Sity Brahmachari. Vďaka jej krásnej a originálnej obálke kniha absolvovala mnohé vyhliadky, avšak ku mne sa nikdy nedostala. Keď sa mi naskytla šanca prečítať si ju, neváhala som. A vôbec neľutujem.

Obyčajné dievča s neobyčajným životom

Hlavnou hrdinkou je tichá Mira, ktorá žije v trochu živej a popletenej päťčlennej rodine. Žije obyčajný život dvanásťročnej plachej tínedžerky a robí si starosti zo školy. Má najlepšiu kamarátku, ktorá ju vždy podrží, ochráni pred partiou protivných báb a vždy sa na ňu môže spoľahnúť. Jedným slovom, normálne dievča.

Keď dovŕši 12 rokov, cíti sa o čosi staršia a cíti veľkú zmenu. Prichádza prvá láska, rodinné záležitosti či náhla choroba. V deň narodenín dostane od babiny veľmi neobyčajný darček. Je ním náhrdelník s príveskom v tvare artičoky.

"Väčšina ľudí, kým zostarne, si vytvorí okolo srdca tvrdé škrupiny. Bábätká začnú život s nežnými milujúcimi, dôverčivými srdiečkami, ale postupne sa naučia chrániť a ako roky plynú, tie ochranné vrstvy sú čoraz tvrdšie. Vonkajšie lístky artičoky sú také tvrdé, že sa nedajú jesť, no čím bližšie k srdcu, tým sú jemnejšie."

Jej život však zasiahne niečo, čo ju naveky vekov poznačí. Jej vyše sedemdesiatročná stará mama ochorie na rakovinu a Mira sa už pomaličky pripravuje na jej odchod a robí všetko preto, aby na to ale nemyslela a snaží sa babinu navštevovať tak často, ako sa dá. Najprv to začne bielou truhlou, ktorá sa o pár hodín premení na maliarske plátno, na ktorom sa poznačí aj Mira, potom nasledujú babkine rozlúčky so starými priateľmi a je vidno že Mira a jej rodina majú ich starú mamu nadovšetko radi.

Naučí, čo je život

Artičokové srdcia je vcelku veľmi dojemný príbeh. Hovorí, že život nie je továreň na splnené priania a na svete sú stále duchovia menom smrť a choroba. Že osud si vyberá vždy tie nesprávne obete. Že nikto nemá vystlané na ružiach. Hlavne Mira. A že to najdôležitejšie, čo existuje, je láska.

S Mirou som sa zo začiatku moc nestotožňovala, pretože som sa trochu strácala, ale po pár stranách som už vedela, kde je sever a prežívala s ňou dobrodružstvá. Rýchlo som sa do nej vžila a chápala ju. Cítila, čo cítila ona. Skoro som ju brala za sestru.

Sita Brahmachari má veľmi jednoduchý, ale na druhej strane veľmi pekný a originálny štýl písania. Vtiahne vás do deja ani si to nevšimnete a už ste za polovicou knihy. Ja som knihu čítala tri dni. Tak ma dostala. Príbeh sa číta veľmi rýchlo, autorka to poňala trochu vtipne a trochu vážne, z každého súdku niečo.

Avšak zápletka bola len jedna a to hlavná, ale autorka si to veľmi pekne dokresľovala a ďalšie už nebolo ani treba. Kombinovala ju prvou láskou, krúžkom písania, školskou šikanou či rodinnými stretnutiami. Autorka volila správne slová. Čo sa mi aj veľmi páčilo, že kniha bola formou denníka, ktorý bol spracovaný veľmi pekne. Taktiež sa na začiatkoch dní (kapitol) nachádzali veľmi pekné ilustrácie od Miry (či?).

Záverom

Táto kniha je celkom ľahké a zároveň jednoduché čítanie, pretože autorka používala krátke veci a spojenia, no spolu zneli pekne. Takto som sa vžila zase do iného dievčaťa, predstavila som si, keby som bola na jej mieste na poriadne som sa nad tým zamyslela. Kniha je skôr vhodná pre mladšie vekové kategórie, ale myslím si, že by tým nepohrdol ani dospelý človek či tínedžer a poriadne by sa zamysel. Ako ja.

Aj keď nie je táto kniha veľmi populárna, ako napríklad knihy Jacqueline Wilsonovej (s ktorými je porovnateľná), na mne zanechala väčšiu stopu. Všetky veci so sebou súviseli a Sita si dala záležať na každom charaktere a to bolo vidno. Nie je to dokonalá kniha. Má svoje chyby. Ale taktiež aj úžasný námet, spracovanie a myšlienku. A krásnu obálku s motívom denníka, ak sa ráta aj to.

A nezabudnite, že pod tvrdými vrstvami artičoky sa vždy skrýva láska.

Moje hodnotenie: