RECENZIA: Hlava nehlava (Michaela Rosová)
Nenápadná, no mimoriadne autentická. Jedna z najúprimnejšie písaných kníh, aké som kedy čítala. Štýlom mi dokonca pripomenula niekoho blízkeho z môjho života, a to vďaka jej neštruktúrovaným, náhodným, ale krásne filozofickým a hlbokým myšlienkovým procesom, ktoré mi zakaždým prehovorili do mysle. Dôvodom sú i polstranové vety oddelenými jedine čiarkami, nie bodkami, ktoré neboli zložité súvetia, len jemnými lankami pospájané idey a vnemy a pocity a myšlienky, tie nasledovali prirodzene a surovo, tak ako to má vo svojej hlave každý, no bojí sa to dať na papier alebo do chatovej bubliny, lebo by bol za divného, iného, a tým sa okrádame o to nádherné čaro nášho vnútra, ktoré málokedy ukazujeme ostatným. Čaro všedného každodenna Príbeh rozprávajú krátko dospelé dvojčatá, chlapec a dievča, ktoré si hľadajú cestu svetom, v sebe navzájom, opúšťajú domovinu kvôli výške a opätovne sa do nej vracajú, po babkine koláče, maminu prehnanú starostlivosť a po útržkovité, spomienky z detstva, popí
