Okomentuj, ja ti spätne okomentujem, prihlás sa na odber, ja budem odoberať teba... aneb problém dnešných blogov a blogerov
Problém dnešných beauty blogov, lifestyle blogov a ďaleko k ním nemajú ani blogy o knihách. Hovorím o otázke, ktorá mnoho blogerov na vlastnej doméne prinútila využiť poslednú možnosť prilákať verejnosť na svoju stránku, o ktorej sa im ani nesnívalo - žiadať komentáre na spôsob vzájomnej služby.
Upozorňujem, že týmto článkom nechcem poukazovať na konkrétnych blogerov, ktorí túto možnosť využívajú. Len hovorím môj názor o úpadku celkovej blogosféry, avšak z toho všeobecného uhla pohľadu.
Píšem hlavne kvôli sebe
Založíte si blog. Táto možnosť vás zaujme, pretože radi píšete a chcete spojiť písanie na počítači so svojou záľubou a posunúť ju o niečo ďalej. Neskôr, keď ste v tom už zbehlí, snažíte sa používať klamstvo "robím to hlavne pre seba", ale moc vám to nejde, pretože ste sa už do blogosféry dostali a vžili, a preto túžite po ďalšej možnosti a tou je sledovanosť, komentáre, zhliadnutia. Nepoznám človeka, ktorého by milé slová od spolublogera nepotešili a nerozjasnili mu deň či neustále sa zvyšujúce čísla.
A tak si svoj tajný sen pripustíte a začnete ho realizovať. Do facebookových skupínči na iných sociálnych sieťach párkrát zazdieľate svoj blog, no onedlho sa to stane vašou súčasťou pri príprave článku či recenzie - napísať, skontrolovať, o-obrázkovať a spropagovať.
#commentforcomment
Neskôr sa vám začnú k zdieľaným článkom zobrazovať komentáre nie veľmi obsiažne, väčšinou s chválou alebo pár slovami k príspevku a na koci zanechajú odkaz na svoj blog. Spolovice k vám zablúdia fashion a beauty blogerky, ktoré s knihami nemajú nič spoločného, jedine povinné čítanie a takisto vás pozvú na svoj blog, na ktorý by ste najradšej kvôli niekdajšej gramatike ani nezablúdili. Tak to väčšinou chodí.
Na blog aj pozvete svojich známych, ale bez opakovaného posielania adries na nové príspevky to nemá cenu, obyčajných čitateľov neblogerov je len minimum. Druhú polovičku komentátorov tvoria knižní blogeri, ktorým sa, priznajme si na rovinu, nemáme prečo čudovať. Oni sa tomu rozumejú a na druhú stranu práve oni píšu tie zmysluplné komentáre (bez irónie!) a takisto tvoria to pravé publikum, bez ktorého by spätná odozva pri článkoch nemala význam.
Ako získať viac komentárov?
Naopak je pri získavaní komentárov dôležité prísť s niečim originálnym. Recenzovať knihu, o ktorej nikto predtým nepočul, zamyslieť sa nad dôležitými faktormi pri čítaní kníh, ale hlavne dokázať ponúknuť niečo, čo dokáže zlepšiť doterajšiu činnosť iného čitateľa. Predsa len aj recenzie sú na odporúčanie kníh alebo ako príklad, ktorým dielam sa treba vyvarovať, ale treba prísť na niečo, čo zaujme všetkých. Keď som menila dizajn, rady od jednej blogerky, ktorá mi pomáhala nielen pri dizajne som zoskupila do jedného všeobecného článku znejúc Ako mať kvalitný blog; rady nad zlato, pri ktorom som získala vtedy nadmerne veľa pozretí. Mám na mysli to, že pri písaní článkov je dôležitý aj jeho názov, ktorý má čitateľa na prvý pohľad zaujať a presvedčiť ho, aby dal vášmu blogu šancu čo i len klikom na odkaz. A pútavý perex takisto nie je na škodu!
Dúfam, že nikoho tento článok neurazil a niektorí ste sa s ním možno aj stotožnili.
Ak máte nejaké osvedčené rady, ako prilákať na blog viac čitateľov, napíšte ich do komentárov a pomôžete tým viacerým, ktorí to potrebujú (a tým nemyslím len moju zvedavosť)!
Jo, upřímně jsem nikdy nepochopila, na co někomu je, když ho někdo sleduje jen na oplátku za sledování a ne proto, že by se mu jeho blog třeba líbil a chtěl ho číst, stejně jako jsem nepochopila komentáře na oplátku a podobný blogerský speciality. Já nevím, ale to člověku snad ani nemůže dělat radost... =/
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím, keď mne niekto okomentuje slušnosť, pozriem sa na jeho blog nie na oplátku, že sme sa dohodli, ale preto, že som zvedavá a pokladám to za akúsi slušnosť prejaviť to, čo pred chvíľou spravil iný človiečik. :-)
OdstrániťTak teraz sa fakt smejem, lebo :D presne takto to funguje pri niektorých blogoch. Keď som kedysi bola na webnode, navštevovala som všelijaké blogy, aleboli na doméne blog.cz a všetko to bolo len o tom, že "staň sa mojím AFs" a podmienky "navštevuj môj blog aspoň dvakrát týždenne a komentuj, inak ťa prestanem sledovať"... a podobné kraviny. Ver či nie, vtedy som si myslela, že je to normálne, lebo som nič iné nepoznala a knižné blogy na blogspote som objavila až neskôr. Tam nič také nebolo. Samozrejme, mali tam blogeri svoje obľúbené blogy, ale nič o sledovaní a komentovaní sa tam nepísalo. Zapáčilo sa mi to, pretože vždy radšej niečo robím, keď do toho nie som nútená... presne ako teraz. Chodím, kam chcem, komentujem si, čo chcem a keď publikujem nejaký zaujímavý článok, vyjadria sa k nemu aj u mňa. Však tu ani tak nejde o komentovanie, väčšina blogerov by sa čudovala, koľko ľudí ich články prečíta, len sa im proste nechce komentovať. Ani mne sa často nechce komentovať, hlavne je to vtedy, keď ani veľmi neviem, ako by som sa vyjadrila. Nemalo by to byť o vzájomnej službe. Ja sledujem, ktorý z mojich obľúbených blogov dá hore článok a idem si ho automaticky prečítať. Keď ma zaujme a mám čo povedať, nechám koment, ak neviem, čo povedať, prečítam si článok a idem ďalej.
OdpovedaťOdstrániťAk má niekto jeden alebo dva komentáre, neznamená to, že by k nemu nikto nechodil a nechápem, prečo si to furt všetci myslia.
Spropagovať článok na sociálnych sieťach je dobré, lebo tak sa k nemu môže dostať viac ľudí, ale vyslovene niekoho žiadať o sledovanie a komentáre je dosť trápne. Svedčí to o tom, že dotyčný bloger nemá čím zaujať a neoplatí sa k nemu chodiť.
Ty brďo, o takomto extréme som ešte ani nepočula, o tých podmienkach dupľom, myslela som si, že niečo viac, ako jednorázové vzájomné spolupráce ani neexistuje, no hrôza. Je pravda, že ani ja často nekomentujem články, ktoré prečítam, pretože nemám čas ani myšlienku, no potešiť vedia aj lajky na článkoch, kedy viem, že to buď lajkovač čítal, alebo ma aspoň podporil, pretože aj takéto maličkosti vedia nakopnúť...
OdstrániťĎakujem za siahodlhý komentár, ktorý ma prinútil zamyslieť sa, vyjadrila si sa veľmi zaujímavo!
:D Lebo som sa musela vyjadriť :D akože fakt ma prekvapuje, že si sa s niečím podobným nestretla, keď som začínala na blog.cz to tak mali skoro všetci :D Alebo som možno zablúdila na nesprávne miesta :D a zbožňovala som komentáre ko: "Obieham..." :D
OdstrániťNo asi som tu až príliš nová, nič mi to nehovorí a takisto slovo "Obieham", ktoré mi ale pripadá veľmi absurdné :D
OdstrániťTo zvykli písať ľudia, aby splnili tie svoje podmienky napríklad (komentuj dvakrát za týždeň", tak ti k nejakému článku napísali "Obieham" a ani nevedeli, o čom je, len aby si vedela, že sa tam ukázali a nemáš ich vyraziť z Affs :D
OdstrániťJe pravdou, že na začiatkoch blogovania, asi prvý mesiac sme to takto riešili. Rozposielali sme rôzne maily, aby ľudia navštívili náš blog a podobne, ale rýchlo sme zistili, že to nie je ono a že človek by na náš blog mal prísť sám od seba a on sám by mal rozhodnúť, či sa chce stať pravidelným čitateľom. My sme si to stihli ešte rýchlo uvedomiť, je pravdou, že existuje veľa blogov, ktoré rozposielajú stále emaily s tým, aby sa človek stal ich čitateľom. Na princíp členstvo za členstvo. Pravé publikum, ako si to nazvala, sa vždy zozbiera. :)
OdpovedaťOdstrániťPekný článok a možno aj poučný.
Ako prilákať čitateľov? Možno propagovať svôj blog na rôznych miestach a nežiadať od toho nič. Snažiť sa zaujať nielen recenziami, ale prípadne aj nejakými tématickými článkami. Byť originálny. :)
Myslím, že rozposielanie mailov úplne na začiatku nie je až tak na škodu, pretože o sebe musíte dať vedieť, to publikum sa tam musí nejak dostať, ale všetko samozrejme s mierou. :)
OdstrániťĎakujem za komentár!
Upřímně, já se v blogosféře pohybuju už od roku 2010 a za ty čtyři roky jsem pořád nepochopila tady ten princip :D To vždycky vídám na různých blozích - různé AFFS, pokud jednou do týdne neokomentuješ, jsi vyřazen atd., atd. Chápu, že se to propagovat musí, aby ta návštěvnost byla, ale zase tímhle způsobem mi to nepřijde moc platný. Takový čendž follow za follow je o ničem, pokud se ten blog ani nelíbí... :/
OdpovedaťOdstrániťTak to už je naozaj dlho :-) Rovnako mi to pripadá nezmyselné, naháňať si len čísla a tých pravých čitateľov ignorovať..
OdstrániťÚprimne, ja tiež veľmi málo komentujem, ale to nie je tým, že by sa mi články ostatných knižných blogerov nepáčili, len som lenivá. (Týmto sa im aj ospravedlňujem) :/
OdpovedaťOdstrániťJa sa pokladám za "kinder blogerku", keďže fungujem len od marca tohto roka a musím povedať, že o takomto niečom som ešte ani nepočula. Teraz neviem či som vydesená, znechutená, smutná alebo zmätená... Asi zmätená. :D Ono to tak fakt niekde funguje? O.o Nechápem, čo dotyční z toho blogovania potom vôbec majú...
Čísla...
OdstrániťMyslím, že jediný spôsob ako získať komentáre, je písať najlepšie, ako vieš, snažiť sa zanechať komentáre na iných blogoch a byť aktívny na sociálnych sieťach... Pričom niekedy to funguje viac inokedy menej.:D Nikdy som ale nepochopila také tie umelé záležitosti ako #commentforcomment a #followforfollow. Na knižných blogoch som sa s tým ale zatiaľ nestretla, nie nejako často alebo výrazne...
OdpovedaťOdstrániťTo je pravda, no ešte treba čitateľov, ktorí to ocenia :D
OdstrániťJá nemám knižní blog, já vlastně píši takový názorový blog - trocha módy, ale hlavně spousta keců. Když mi někdo napíše komentář a přidá k němu i odkaz na svůj blog, prostě ze slušnosti mu ten komentář oplatím. Horší je, když je to blog jen a jen o kosmetice, to absolutně netuším co říct... Ta věc - komentář za komentář, čitatel za čitatele - to je sporné. Můžete tím sehnat někoho, kdo se postupně zamiluje do vašeho blogu, ale jak říkám, je to sporné.
OdpovedaťOdstrániťA ta věc s tím "písať najlepšie, ako vieš" - to můžeš, ale když jsou líní čtenáři, což mě poslední dobou přijdou, tak ti to je houby platné. Ideální čtenář čte, komentuje, sdílí, ale řekni mě, kdo to v dnešní době bude dělat už z toho hlediska, že všechno tohle je konkurenční válka mezi blogery. Jen velmi málo blogerů ocení začínajícího kolegu s potenciálem, jen ze strachu, aby nepřišli o čtenáře kvůli němu. A co dělat? Těžko říct - hlavně mít štěstí...
czechivy.blogspot.com :)
Pravda, naozaj netuším, kto to vymyslel. No to teda, väčšinu príspevkov komentujú blogeri a naozaj si to niektorí strážia..
OdstrániťJa úplne milujem, keď nové blogy robia to, že všetky články zaspamujú komentármi typu - Super článok. Pozri na môj blog. :D :D Najradšej by som potom nejako heckla všetky satelity a tie osoby si našla. :D Alebo tá trápna veta - Komentáre oplácam. :D To je fakt super ten trend komentár za komentár. :D
OdpovedaťOdstrániťPresne! Neznášam to.. a pochybujem, že to aj čítali :D hlavne, že tam šupnú ten odkaz na blog.. a komentáre oplácam? To je zrejme nové lákadlo :D
OdstrániťJá nikdy nekomentuji pro to, abych získala další komentáře. Komentuji jen to, co mě zajímá, třeba jak tenhle článek. Je opravdu deprimující, že někteří píšou komentáři jen pro to, aby získala sledovanost nebo něco na oplátku. Ale na druhou stranu je těžké se prosadit v knižní blogosféře, protože je nás tu už hodně a hodně jich bohužel zastrčených, i když píšou zajímavé články a recenze.. bohužel má všechno dvě strany.. :)
OdpovedaťOdstrániťTo je isté, už radšej siahli po tej poslednej možnosti, keď boli bezradní..
OdstrániťSkvělý článek. Nikdy jsem nepochopila, k čemu je někomu to, že "bloger A sleduje blogera B za to, že bloger B sleduje blogera A". Přece já chci mít fanoušky a lidi v GFC takové, co opravdu chodí na můj blog, proto, že se jim líbí...že ho sledují proto, že se jim líbí...a ne proto, že sleduju já je..
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťSkvelý článok, ale musím sa priznať, že sa ma dotklo zaškatuľkovanie beauty a fashion blogerok. Neviem, ale mnoho ľudí má viacero záujmov a ja nevidím dôvod, prečo by beauty blogerka nemohla rada čítať blogy na iné témy. Ja osobne píšem hlavne o beauty veciach, ale pri čítaní blogov rada vyhľadávam práve odlišné témy, lebo kozmetiky mám dosť na svojom blogu a málokedy ma zaujíma 10 ďalších názorov na rovnaký produkt. Práve preto hľadám často blogy s odlišnou tématikou, takže veta že beauty blogerka má spoločné s knihami jedine tak povinné čítanie, ma úprimne povedané, dosť zaráža. To, že niekto má rád kozmetiku z neho ešte nerobí vypatlaného umelého presolárkovaného strašiaka. Čudovala by si sa, ale poväčšine sú to všetko úplne normálne dievčatá ako ty či tvoje čitateľky. Tiež máme iné záujmy, ja napríklad milujem zvieratá a dobrovoľníctvo v tejto oblasti. Ale nemám potrebu písať blog o tom, ako chodím venčiť psov každý deň. Naopak rada píšem o veciach, kde môžem čitateľkám pomôcť, poradiť a pre mňa je touto oblasťou napríklad kozmetika, keďže používam veľmi veľa výrobkov. Ale to, že píšem o kozmetike neznamená, že ma nič iné nezaujíma. Aj moje čitateľky píšu blogy na iné témy než je kozmetika. Určite neplatí pravidlo, že beauty blogy sledujú len beauty blogerky a knižné blogy len knihomoli.. Ľudia majú často skrátka viacero záujmov. A ešte k tej gramatike - dosť smutné, že si sa opäť uchýlila ku škatuľkovaniu. Divila by si sa, koľko ľudí ju neovláda a opäť ich nájdeš aj mimo beauty blogov, takže takéto stereotypy typu beauty blogerka = hlúpa hus neovládajúca gramatiku sú dosť urážlivé. Netreba všetkých ľudí hádzať do jedného vreca a povyšovať sa nad niekoho len preto, že teba nezaujíma oblasť, o ktorej píše on či ona. A áno, rada ľudí pozvem na svoj blog, pretože si myslím, že by pre nich mohol byť prínosom. A potom je to už len na nich či prídu a ostanú, alebo neprídu. Ja na slušnom pozvaní nevidím vôbec nič zlé. Sama rada čítam blogy svojich čitateľov a som rada ak mi nechajú odkaz na niektorý zo svojich článkov. Práve o tom by blogovanie malo byť - vytvoriť si vzťah s čitateľmi a trošku sa spoznať a nielen písať jeden článok za druhým a nestarať sa o to, či niekoho vôbec zaujíma. Ja si svojich čitateľov veľmi vážim a keď ich môžem tiež podporiť, rada tak urobím. Hoci by malo ísť len o to, že im oplatím návštevu. Už som touto cestou získala množstvo skvelých kamarátok - jednoducho ma pozvali na svoj blog a ja som rada prišla. A vôbec nemusia byť z rovnakej oblasti blogovania ako ja.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za komentár a iný názor na vec, ktorý vcelku zmenil aj ten môj. Je pravda, že škatuľkujem, v tomto prípade to bolo kvôli tomu, že som takú skúsenosť mala. Ja som narazila na tú menšinu, o ktorej práve píšem, ktorú tvoria mladé dievčatá, ktoré sa zvyknú opičiť po iných. Áno viem, tu zas "škatuľkujem", ale výnimiek je menej ako samotné množstvo a keď si prezerám takéto blogy, väčšinou nemajú nič, čím by ma zaujali. Ospravedlňujem sa, ak som ťa urazila. Jednoducho som hovorila o svojej skúsenosti a nenarazila som ešte na toľko blogov, aby som o nich písala ako o väčšine.
OdpovedaťOdstrániťA k tomu poslednému bodu - chápem, že je dobré podporovať a dávať vedieť o svojom blogu, ale istým spôsobom mi to pri niektorých príde otravné, pretože aj keď blog poznám a autorku taktiež, link na svoj blog pripája stále. Viem, že to možno dáva aj pre iných čitateľov, ale predsa nie je také zlé preklikať sa na blog cez profil človeka, ktorý to komentoval, alebo?
Ja sa priznám, že Sb a Affs bola moja každodenná súčasť, keďže som ešte z blogu.cz, kde je toto viac ako bežné. A dovolím si nesúhlasiť. Práve takýmto spôsobom som sa dostala, kde som. Našla som blogy, ktoré milujem a im sa zas páčil ten môj. Nikdy som nemala problémy s komentármi o jednej vete. Chodili ku mne, lebo sa im tam páčilo a zároveň sme sa navzájom tak mohli propagovať. Myslím, že to je slušná dohoda. Pre nové blogy je to dobrá príležitosť naučiť sa niečo od skúsenejších a zároveň mať publikum a neskončiť po troch mesiacoch, lebo po jeho tvorbe nik neštekne. Ja som v tomto mala ohromné šťastie. Baby, čo som si našla (vlastne nie, oni si našli mňa!) blogovali aj tri roky a podporovali ma v mojej tvorbe. Videla som aspoň, aké články sa páčia, aký štýl a vedela som, že by mi to zlé vždy oznámili. Navyše, chcem vidieť blogera, ktorý takto nezačínal....Keď si prišla prvý deň na blog, vedela si všetko? Ja som teda chodila s vetami, kukni sa ku mne a pod. Prečo? Robili to všetci a mala som pocit, že je to v pohode. Lenže to je vec, z ktorej "vyrastieš."
OdpovedaťOdstrániťJa netvrdím, že to niektorí nepreháňajú. Dávajú si rôzne podmienky, akože im musíš nechať aspoň štyri komentáre do týždňa a pod. Navyše, niečo ako GFC som ani nepoznala, kým som sa sem nepresťahovala. Zdá sa mi, že až príliš to odsudzuješ, lebo keď sa tak vezme je to úplne rovnaké. Veci nie sú ani dobré, ani zlé- ide o to, ako ich využiješ. Takáto dohoda má svoje výhody, ak ich robíš s blogmi, čo chceš čítať a ten pocit je vzájomný...
Potom je tu druhá vec. Ako prilákať čitateľa na blog? Mať kvalitné články a veľa komentovať. Aby sa na tvoj blog niekto dostal, najprv o ňom predsa musí vedieť. Podľa mňa, stránky ako FB, Bloglovin, Google+ sú skvelá možnosť, ale pre tých starších blogerov (alebo blogerov z blog.cz) to môže byť otravné, keďže to nevyužívajú. Takže prečo pridávam (a urobím to aj tu na konci) svoj odkaz priamy odkaz na stránku? Pretože aj mňa samotnú odrádza sa preklikávať cez milión vecí, kým sa k dotyčnej osobe konečne dostanem! Odkaz môžem skopírovať alebo naň rovno kliknúť a mám všetko ako na striebornej tácke.
Že iba knižné blogy pridávajú dobré komentáre? Myslím, že dobrý komentár ti dá hocikto, ak ho dostatočne zaujmeš. Nový bloger sa ešte asi tak veľmi nebude ukazovať, tak ako knižný bloger sa asi už po miliónty raz k rovnakej knihe nebude vyjadrovať tak kvetnato... A logicky najdlhšie komentáre ti zanechajú ľudia s podobnými záujmami. To neznamená, že keď má niekto rád kozmetiku, nemôže mať rád aj knihy.
Všetci predsa chceme byť čítaný, komentovaný...Komentujeme preto, lebo nás niečo zaujalo, ale každý niekde hlboko v sebe dúfa, že možno náš komentár zaujme a potom zaujme aj blog...
Tak, tu je menší sloh odo mňa. A aby som to zhrnula, buďte viac tolerantnejší. Podporujte mladé blogy, lebo keby v minulosti nebolo niekoho takého, nemuseli by ste byť tam, kde ste dnes. A teraz idem dodržať sľub.
(Viallen z All dreams are real- http://all-dreams-are-real.blogspot.sk/)