Silný príbeh z Palestíny /Mandľovník - Michelle Cohen Corasanti/

O pravej realite v chudobných krajinách toho vieme najmenej. O jej nemilosrdnosti a ukrutnosti v afrických a ázijských zemiach máme možnosť zistiť si len pre nás neškodné informácie, na chvíľu sa zamyslieť, predstaviť si, pustiť to z hlavy a pokračovať vo svojom takmer dokonalom živote. Ale narodiť sa v týchto oblastiach a prežiť? To chce odvahu.

S tou chtiac, či nechtiac musí prichádzať na svet každý Palestínčan a dvanásťročný Ichmad nie je výnimkou. Zatiaľ, čo si polovica sveta hovie vo veľkých, prevzdušnených, svetlom naplnených domoch a bytoch a pokladá to za samozrejmosť, iná rodina na druhom konci sveta si musí so svojimi základnými životnými potrebami vystačiť na pár metroch štvorcových. V krajine, z ktorej je možné utiecť len v tých najbláznivejších snoch vládne chudoba, bieda, negramotnosť, hlad a vo väčšine i nanešťastie menšina Židov. 

Príbeh z roku 1995 nie je ničím odlišný od dnešku. Rodina Hámid musí dennodenne žiť z pár peňazí, ktoré minú jedine na základné ľudské nevyhnutnosti života ako potrava a oblečenie. Keď sa tejto domácnosti pritrafí jedna nemilá udalosť, situácia sa ešte viac vyhrotí a chlapcovi s vrodeným matematickým talentom, ktorý sa objaví len raz za tisícročie, neostáva iná možnosť, len dať zbohom poslednej možnosti, ako získať vzdelanie a začať tvrdo pracovať na tom, čo sa od neho v takýchto okolnostiach očakáva – postarať sa o rodinu tak, ako to len dvanásťročné chlapča v takýchto pomeroch dokáže. Bude ale aj naďalej schopný rozvíjať svoj výnimočný matematický talent, alebo sa radšej zobudí do reality a zabudne na svoje sny a ciele?

„Hoci sa mi od smädu lepil jazyk na podnebie, nedovolil som si vypiť ani kvapku vody. Podľa slov nášho imáma ak počas ramadánu dodržím pôst, nielenže mi Alah odpustí všetky predchádzajúce hriechy, ale vyslyší aj moje modlitby.“

Väčšina kníh na podobnej báze ako je práve Mandľovník nie sú práve vydarené kúsky. Autori takýchto kníh majú o podanej situácii mylnú predstavu a dej zvyknú prikrášľovať – píšu, o čom nevedia. Autorka Michelle Cohen Corasanti, ktorej by ani nepadlo, že raz napíše knihu tejto témy raz musela idylický výlet do Paríža vymeniť za zájazd v Izraeli, kde sa jej doslova otvorili oči a získala nepríjemnú skúsenosť o neľudskom prístupe a krutosti, s akou sa v týchto miestach zaobchádza skutočne na celý život. Na istú dobu tento „zážitok“ nechala ísť a rozhodla sa žiť obyčajný život. No potom sa jej tieto spomienky začali vracať a dala sa do písania príbehu založeného na realite, zážitkoch a osudoch ľudí, ktorých v tom čase stretla. A tu sa stretávame s ozajstnou story písanou takým štýlom, aký len v tejto situácii môže byť – čistým, neskresleným a bez servítky pred ústami. 

Kniha Mandľovník ma stopercentne zaujala a splnila svoj účel. Ako literárne dielo u mňa obstálo však trošku horšie, ako samotná myšlienka a námet. Pri čítaní boli mierne rušivé postavy – označila by som ich za čiernobiele, pretože ich konanie sa mi videlo naprogramované a v niektorých momentoch i nezmyselné. Ako postavy, takisto sa mi dej videl mierne urýchlený a veľmi krátky nato, aby som spracovala všetko, čo mi bolo dané. Ak by sa ale tieto nedostatky dali vo vašom prípade prehliadnuť, stopercentne vás kniha očarí.

„Spomenul som si, ako sme s bratom liezli na mandľovník a dívali sa na Izraelčanov, ako v mošave obrábajú pôdu. Motor traktora hučal, skášali lúku do vzorných radov.“

Keby som mohla, knihu by som odporúčala, kade by som chodila. A čo iné sa dá s knihou so drobnými chybičkami, ale zato zaujímavým, svižným a realistickým štýlom vôbec robiť? Žijeme však vo svete rozdielnych ľudí – niektorí sú silní, znesú všeličo, no iní majú v tomto smere slabšiu povahu a neudržia sa. Politické debaty, no i všeobecná krutosť, smrť a typ písaného slova, akým boli niektoré smutné udalosti popísané sa môže niektorým ľuďom skutočne priečiť a knihu potom so zhrozením odložia na vrch knižnice. 

Čo som však dennodenne počúvala od všetkých v okolí, bola neustála zvedavosť a otázky, čo to vlastne čítam. Po poslušnej odpovedi som sa dozvedela, že takúto knihu si treba raz za čas prečítať (a ja to jednoznačne pokladám za pravdu), aby sme nezabudli, že počas dní, kedy sa nám veľmi nedarí a šťastie nám nepraje sme ešte na tom vždy dobre, než ľudia, ktorí žijú vďaka jednému mandľovníku. Napriek drsnému štýlu písania dokáže príbeh zaujať tak, že sa ani nenazdáte a za jeden večer budete nielen v knihe ďalej, ako ste očakávali, ale i o niečo bohatší v tom nemateriálnom zmysle.

Za poskytnutie tejto silnej knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Ichmadov príbeh môžete spoznať na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

Michelle Cohen Corasanti: Mandľovník

Vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2014, 352 strán.

www.bux.sk