RECENZIA: Hlava nehlava (Michaela Rosová)

Nenápadná, no mimoriadne autentická. Jedna z najúprimnejšie písaných kníh, aké som kedy čítala. Štýlom mi dokonca pripomenula niekoho blízkeho z môjho života, a to vďaka jej neštruktúrovaným, náhodným, ale krásne filozofickým a hlbokým myšlienkovým procesom, ktoré mi zakaždým prehovorili do mysle.

Dôvodom sú i polstranové vety oddelenými jedine čiarkami, nie bodkami, ktoré neboli zložité súvetia, len jemnými lankami pospájané idey a vnemy a pocity a myšlienky, tie nasledovali prirodzene a surovo, tak ako to má vo svojej hlave každý, no bojí sa to dať na papier alebo do chatovej bubliny, lebo by bol za divného, iného, a tým sa okrádame o to nádherné čaro nášho vnútra, ktoré málokedy ukazujeme ostatným.

Čaro všedného každodenna
Príbeh rozprávajú krátko dospelé dvojčatá, chlapec a dievča, ktoré si hľadajú cestu svetom, v sebe navzájom, opúšťajú domovinu kvôli výške a opätovne sa do nej vracajú, po babkine koláče, maminu prehnanú starostlivosť a po útržkovité, spomienky z detstva, popísané tak živo a intenzívne, že som pri čítaní mala pocit, akoby boli mojimi. A občas títo súrodenci, Dana a Samo, zablúdia k jednej kľúčovej udalosti, ktorá ich potichu, no silne zožiera, a my čítame o tom, ako sa s tým zmierujú, každý po svojom.

„Potom sa konečne uložíme na spánok. Dážď vytrvalo klopoce do okenných tabuí, ten zvuk s nepravidelnou intenzitou mi pripomenie ľudskú reč a veľmi ma upokojí, netreba sa sústreďovať, tento príhovor je bezobsažný.

Mnohí čitatelia sa možno budú sťažovať na monotónnejší, pomalší spád deju či nezrozumiteľnosť, no čím ďalej sa nad knihou zamýšľam, tým viac sa do nej zamilúvam a chcem sa do nej zaboriť zas. Totiž, autorka má nevídaný talent, a to bez akéhokoľvek filtra a s drsnosťou, svojskosťou, prirodzene peknou všeznalosťou a autentickosťou zosobňovať svet, život, mladosť, starnutie a samotnú mentalitu celého Slovenska (to vycítite okamžite a všetky opovrhujúce názory, ktoré k našej vlastnej krajine máte, sa zrazu premenia v nostalgiu a úsmev). A vo vás sa zrazu vytvorí istá emócia, náznak spolupatričnosti, lebo máte pocit, že to, čo sa deje týmto knižným postavám, ste dokonca aj zažili, a vlastne aj hej, pretože ide prosto o každodennné obyčajnosti – cesta vlakom, na intrák, hádky nie, ale skôr jednostranné kárania od mamy či rodinné dovolenky v uzavretých rezortoch, kde sa len plytvá jedlom a vylihuje na pláži.

Neporozumieš mi, kým neprečítaš
Vlastne neviem, ako mám knihu poriadne zrecenzovať a odporučiť vám ju, najmä kvôli tomu, že ma kde-tu oslovila mimoriadne subjektívnymi riadkami, myšlienkami, porozumela mi a ja jej, pobavila ma, tvrdohlavo pohnevala. To sa mi pri knihe takmer nikdy nestáva, väčšinou sa držím.

Ak to teda nebude tá životná skúsenosť, šikovná, hravá múdrosť a originalita v dlhých vetách a ešte nekonečnejších myšlienkach, ktorá vás ako blúdivého čitateľa osloví, mohli by ste sa do týchto stránok začítať aj preto, že to nie je kniha napísaná za účelom zbierať kopy čitateľov a rozbíjať knižné rebríčky. Mňa z nej skromne zaujala práve tá utajená vedomosť o svete a žití, ktorú každý pomaly hľadá a počas tichých večerov nad ňou melancholicky uvažuje, a ktorú skrýva takmer každá stránka.

HODNOTENIE: 5/5

ODPORÚČANIEPre čistý, realistický a v knižnom svete raritný pocit prirodzeného porozumenia, prosím, siahnite po knihe Hlava nehlava. :)

----------------------------------------------
Michaela Rosová: Hlava nehlava
240 strán, Vydavateľstvo Koloman Kertész Bagala, 2009.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)

Pozri aj