RC recenzia: Milla

Autor: Pia Hagmar
Pôvodný názov: Millan
Počet strán: 119
Žáner: dievčenský román
Vydavateľstvo: Albatros
Anotácia:

Milla túži po vlastnom koníkovi a keď po škole pracuje v stajni, predstavuje si, že všetky kone, o ktoré sa stará, patria jej. Túži po normálnom živote v normálnej rodine. V rodine, ktorá si občas vyjde spolu na výlet, ktorá spolu večeria a do ktorej sa človek nehanbí pozvať svoje kamarátky; kde mama nefajčí v kuchyni; kde tato nevysedáva pred telkou s pivom a neopíja sa s kamarátmi uprostred mesta. Podarí sa jej niekedy splniť si svoje sny?

             
Milla je trinásťročné dievča, ktoré žije v trochu rozvrátenej rodine. Teda nie trochu, ale dosť. Myslím si, že fajčiaca mama v kuchyni s depresiami a otec pijan nie je práve dokonalá kombinácia rodičov a aj keď sa mi Milla niekedy zdala ako malý ufňukanec, musela som uznať, že na to mala svoje dôvody.
Hneď v prvej kapitole máme možnosť zoznámiť sa s Milliným, alebo inak Camilliným bežným dňom. Milla trávi poobedia na ranči, kde pracuje s koňmi, ktoré má nadovšetko rada. Spoločnosť jej robí Marianne, ktorá vedie celý ranč a nájomníčky - dve dievčatá Linnéa a Annie.
Ďalej je tu Millin brat Jožko. Myslím si, že Milla je asi božie dieťa a to preto, lebo svojho bračeka má neopísateľne rada a nedala by naňho dopustiť. Jožko je tiež zrejme jedno päťročné dieťa z milióna, ktoré málo hovorí a je vraj veľmi rozumné. Tak tomuto sa hovorí súrodenci. A jednoznačne tu oxiduje stav rodičov.

Obálka je vyzdvihnutá hlavnou témou, čiže koníkmi, no nepáči sa mi odfláknutá práca orezania koňa. Dievča, má zrejme znázorňovať samú Millu, no predstavovala som si ju oveľa mladšie a zranitelnejšie, celý čas mi pripadala ako také chúďatko. Inak mám z nej pozitívne pocity a práve tá kľudná harmónia, ktorá z obálky vychádza zapôsobila aj na mňa.

Kniha je písaná v prítomnom čase, no nachádzali sa tam aj scény, ktoré boli úplne zbytočné, no keď som si pozrela hrúbku (alebo "tenku"?) knihy, povedala som si, že autorka to proste musela niečim vyplniť. Opisy neboli príliš zdĺhavé, naopak mi pomáhali lepšie si predstaviť prostredie, no pri aktéroch mi akosi chýbali. 
Kniha by mala byť vhodná od 12 rokov, no ja by som ju mohla odporúčať bez problémov aj od 10. Nachádzali sa tam milé, jednoduché scény, nad ktorými sa možno pousmejete a dáte im voľný priebeh.

Akcia by sa tam našla, no spozorovali by ste ju ťažko. Kniha je preto písaná jednoducho a slúži viac-menej ako oddychový dievčenský román pre "koniarky." Ja kone nemám bohvieako v láske, no príbeh bol celkom pekný a chytil ma za srdce. Knihu som považovala za menšiu zmenu a chcela som ochutnať niečo aj zo švédskych dievčenských románov a tu to máme. Všeobecne by som ako plusy mohla vyzdvihnúť milú tému, dobré opisy a volenie slov. Ako negatíva by som mohla označiť niektoré zbytočné scény a hlavná postava, do ktorej som sa po prvých 50 stranách mala problém vžiť.

Knihu teda považujem za menší oddych na jeden večer so šálkou čaju, od ktorej netreba veľa čakať. Najlepšie sadne milovníkom koní, no určite ju neodporúčam starším ako 15 rokov, čiže skôr tým mladším kategóriam. Kvôli menším nezhodám u mňa skončila na troch hviezdičkách a knihu môžem považovať za celkom vydarenú, pretože mne (vzhľadom na môj vek) určite sadla.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.

Zet