Nový postapokalyptický príbeh o katastrofe, ktorá tu ešte nebola /Vek zázrakov - K. Thompson Walker/

Na odporúčanie kamarátky a vďaka dostatočnej zľave v kníhkupectve sa mi do rúk dostal jeden zaujímavý titul - ako obálkou, tak aj anotáciou - a bol to titul Vek zázrakov. Nie tak známy titul, no celkom zaujímavý.

Deň má 24 hodín. Začína východom slnka a končí sa západom. Ráno je svetlo, večer je tma. Vec, na ktorú sme zvyknutí a je to typické pre našu Zem. Čo by sa ale stalo, keby sa tento stereotyp narušil a dni by boli čoraz dlhšie a malo by to obrovské následky?

Počas celej knihy nás sprevádza Julia, príliš obyčajné a príliš jednoduché dievča žijúce v príliš normálnom a obyčajnom dome v príliš obyčajnej rodine na jednej z obyčajných kalifornských ulíc. Jej obyčajný život, ktorý akurát zakúsi lásku a pocit, že už nie je dieťa naruší jedna katastrofa, ktorá zmení celý svet do posledného človeka. To bolo to, čo by si Julia mohla najviac priať (irónia).

Nech sa vedci akokoľvek snažia vyriešiť túto záhadu, ktorá bude mať hrozné následky na Zem, Julia sa nič z toho nedozvie a katastrofu si skúma podľa seba - zo svojho okna, ide teda o príbeh ako obyčajné jedenásťročné dievča vzhliada na túto situáciu.

Karen Thompsonová Walkerová písala tento román počas troch rokov v ranných hodinách pred odchodom do práce. Na dokončenie svojho diela však nestačila kreativita osamote: žiadali sa informácie o následkoch takejto katastrofy, hlavne po fyzickej stránke. Veľa informácií čerpala z novín a pozliepala ich do svojho príbehu, ako poruchy spánku, nové technológie na pestovanie rastlín v sklenníkoch a reakcie vlády na hospodársku krízu. Okrem toho knihu pred vydaním dala prečítať astrofyzikovi, aby jej opravil nezhody.

Spomaľovanie Zeme znie na prvý pohľad jednoducho, no môže to mať hrozivé následky pre celý svet. Údajne sa jedná o dobu, kedy sa rotácia Zeme začne spomaľovať a tým sa začnú predlžovať dni. Najprv sú to len minúty, potom pár hodín a nakoniec sa to pretiahne na 56 hodín a pre celý svet je to katastrofa.

Autorka príbeh nijak zvláštne negraduje. V knihe nenájdete scény vyťažené zo zápletky či nejakú akciu z prepadávajúcej sa zeme či tornáda. V tejto knihe ide len o spomaľujúce sa dni, ktoré majú za následky narušený spánok ľudí  postupne ako aj upadajúce ľudstvo, tak aj rast a predaj všetkých plodín, ktoré sú náročné na teplo a slnko.

Čo ma prekvapilo je, že hlavná hrdinka má jedenásť, bola tichá avšak veľmi inteligentná a chápala čo sa deje a prečo sa to deje. Aj keď som mala aj ja jedenásť len pred necelým mesiacom, takúto vec by som nebrala na takú ľahkú váhu ako Julia a pravdepodobne by som chystala zásoby s jej labilnou a bojazlivou mamou.

Príbeh je skôr o dospievaní a života začínajúceho tínedžera a tento "román" úzko súvisí s katastrofou, ktorá vlastne vplýva na jej tínedžerské časy a narúša ich. Julia sa teda narodila v zlej dobe. Chce si užiť, ale nemôže. Kniha je skôr o tých zážitkoch, pri ktorých vlastne popisuje následky a vplyvy tejto katastrofy na jej život.

Pri istých častiach ma nudila, pretože Julia len popisovala len svoje veci a dialo sa len to, že sa hodiny zvyšovali. Takže všetko to bolo len na jednej čiare, žiadna akcia, žiadne napätie. Ja teda zrejme patrím medzi tých, čo kniha nenadchla a jej nízke očakávania mi splnila. Bol to ale príbeh, ktorý ma prinútil vžiť sa do Juliinej situácie a primäť ma rozmýšľať, ako by som sa cítila ja v jej koži. Neraz som sa pristihla, ako nad tým premýšľam. Bol to veľmi originálny príbeh, ktorý nenaznačoval všetky tie falošné konce sveta, ale autorka prišla na iný námet na katastrofu, ktorá už nie je taká otrepaná a má už aký taký zmysel. Som rada, že som si prečítala túto knihu. Aj keď ma časťami nudila, prinútila ma zamyslieť sa nad tým, že nie sú dôležité len veci, ale hlavne ľudia a sám život.

Moje hodnotenie: