Detektívny príbeh pre každého /Piková sedma - Alica Bartková/

Kriminálno-detektívnym policiam v kníhkupectvách kraľujú poväčšine zahraniční autori švédskej, nórskej a fínskej národnosti, no občas sa nájde aj niekto od nás, kto to tam okorení možno trochu menej drastickým spôsobom, no svojím jedinečným štýlom a psychológiou postáv sa vyrovná i ďalekým kolegom. Je ňou Bystričanka Alica Bartková a jej Piková sedma.

Jej v poradí 10. dielo je tentokrát detektívka. Rozoberá prípad sériového vraha, ktorý za sebou okrem obete zanecháva netradičný predmet – kartu pikovej sedmy, pričom nikdy inú. Peter Jablonský, ktorý celú túto vec skúma si nie je istý ničím, pretože nemá dôkazy a žiadne lano, ktorého by sa mohol chytiť. Práve v súkromnom živote, kedy ho po dlhej dobe príde navštíviť syn sa dozvie sa niečo, čo ho od bezradnosti odrazí a správne navedie. 

Telo, pri ktorom sa nájde prvá karta pikovej sedmy predstavuje učiteľ Samuel Lichý, postarší muž, ktorého vrah zastihol cez obyčajný jesenný deň celkom nečakane a jediným svedkom bol jeho pes. Svoju korisť si však vyberá dopredu a veľmi precízne. Prvá obeť totiž nie je taká čistá a nevinná, ako je na začiatku opisovaná a všetko sa začína stupňovať.

„Peter Jablonský sa pozerá na nástenku obvešanú fotkami z miesta činu. Kuchyňa, stôl, stolička, celá postava, preliačená hlava... Celok a detaily. Detaily a celok. Občas takéto fotografie vidí aj v snoch. Niekto by to mohol považovať za nočnú, ale on nie. Každému sa predsa sníva o práci.“

Kým pán Jablonský je jeden z najlepších na oddelení, ja som naopak v čítaní takýchto titulov úplný amatér. Nikdy som sa „nezahryzla“ do žiadnej drastickej nesbovky a podobne, a preto som nevedela, čo očakávať. Dovtedy som sa od tohto žánru držala najďalej ako sa dalo kvôli myšlienkam strachu (keďže väčšina vynikala nechutnými a drastickými námetmi), a tak som vyberala veľmi pozorne. Táto téma však neznela tak ťažko, ako väčšina na trhu a na odporúčanie som si ju s drobnými obavami, čo na mňa vyskočí, zadovážila. A neľutovala som. 

Dielo sa viedlo veľmi jednoduchým, prirodzeným, no pritom svojským štýlom autorky, ktorý nemal žiadne rušivé prvky, a preto bolo čítanie takpovediac jednorazovou záležitosťou. Nič nebolo prehnané, ba naopak, kapitoly sa zdali byť písané inteligentne a so žiadnymi úmyslami čitateľa nezdravo presviedčať. 

Autorka veľmi múdro preplietla prípad so súkromím troch postáv, ktorých pohľady sa striedali po každej kapitole, a teda ako čitateľ som nikdy nebola príliš unudená a keď sa ten náznak nezáživnosti náhodou objavil, ani som sa nenazdala a už som bola v hlave niekoho iného. 

„Nevie, čo to má znamenať, ani či to má niečo znamenať. Nikde sa však nenašli nijaké iné karty. Iba piková sedma zastrčená pod tanierom. Nová karta, priamo zo škatuľky. Ide o význam. Na internete sa dočítal, že táto karta znamená nepríjemné prekvapenie, telesnú bolesť, ktorá nepochádza z choroby, je to skôr trest.“

Veľmi rýchlo som prišla nato, že to, že som si neobľúbila väčšinu postáv nebolo podstatné. V detektívnej literatúre to ani také rozhodujúce nie je, pretože obľúbenosť postáv, miest či deja je mnohokrát úmyselne a dopredu „prešpekulované“ a na tom, či vám vrah, obeť alebo kriminalista príde sympatický, o to sa, pravdupovediac, nikto nezaujíma.

Ak sa rovnako bojíte skúsiť tento druh žánru ako ja na začiatku, tento titul vám určite odporúčam ako štartér. Rovnako poslúžil aj mne a vďaka jej malej hrúbke je takou knižnou jednohubkou. To jej však vôbec neubralo na kvalite, pretože vďaka jej štýlu Alica Bartková dostatočne udržiavala napätie a nad tým, že bol páchateľ na môj vkus odhalený možno trochu priskoro som sa pozastavila len malú chvíľu. Koniec som si jednoducho musela prečítať. 

Piková sedma je z môjho pohľadu dobrá kniha s jedinečným štýlom, zápletkou a s akurátnym správnym nasadením akcie a strachu. Je dôkazom toho, že výrok „čím viac brutality, tým viac záujmu“ niekedy neplatí.

Spoločníkom inšpektora Jablonského sa stanete na tejto adrese.

Za zaslanie ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Moje hodnotenie:

Alica Bartková: Piková sedma

Vydalo vydavateľstvo Tatran v roku 2015, 176 strán.

www.slovtatran.sk