Dystopio-psychologické sci-fi? To áno! /Nekonečné more - Rick Yancey/

Čo by ste robili vy, ak by mimozemšťania nečakane prišli s úmyslom ovládnuť vašu planétu, podarilo by sa im to a vy by ste boli tou menšinou, ktorá prežila 99%-né vyhladzovanie ľudskej rasy? A hlavne, ak by ste boli na všetko sami..

Po úspešnom apokalyptickom bestselleri Piata vlna, ktorý ste si mohli pozrieť aj vo filmovej podobe, sa pred oči nedočkavých fanúšikov dostalo pokračovanie s názvom Nekonečné more. V ňom čitateľ sleduje, ako si počína stará dobrá Cassie s partiou deciek, ktoré utiekli a to v rozpadajúcom sa svete. Autor Rick Yancey však okrem hlavného pohľadu, ktorý „svietil“ v prvej časti prikladá aj zopár ďalších, otáčajúc príbeh o 180 stupňov a ako i spomína na konci v Poďakovaní, Nekonečné more je trochu iná káva. Tu sa skôr zameriava na psychológiu a minulosť povedzme nevýrazných postáv, ktoré v Piatej vlne šancu veľmi nedostali, a naopak im Yancey prenecháva priestor, čo moju knihomoľskú dušu veľmi potešilo.
PO PRVEJ VLNE OSTALA LEN TMA. Po Druhej unikli len šťastlivci. A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never. Skupina po piatich vlnách pokračuje rovnako, ako skončila. Majú len seba a ich jediný cieľ je prežiť. Cassie je toho, že by mali počkať na Evana – tlmiča, mimozemšťana, nepodarok v spoločenstve s jedinou ambíciou pokryť novú planétu; no naopak bytosť, ktorá od tej ľudskej ďaleko nemá a so svojimi „nepriateľmi“ súcití. Je rebel, muž, ktorý drží s ľuďmi. Naposledy ho však videli, keď im pomohol utiecť z tábora, ktorý sa tváril ako evakuačný tábor pre ľudí, ktorý mal sústrediť a ochrániť, no potom vyšlo na povrch, že to bola len ďalšia vlna Iných. Nemohol ísť s nimi, no sľúbil, že sa vráti. Ako má však Cassie v týchto nepredstaviteľne ťažkých časoch mať istotu, že znova uvidí jeho oči a nebude to čakanie skutočným čakaním na smrť?

„Sotva som sa naučila chodiť, otec mi pravidelne položil otázku: Cassie, chceš lietať? A mne vyleteli ruky nad hlavu. Žartuješ, otec? Jasné, že chcem lietať! A on ma chytil za driek a vyhodil do vzduchu. Leť, Cassie, leť!“

Tých, čo si na dynamike Prvej vlny veľmi nezgustli, poteším. Oficiálne druhý diel sa tvári skôr ako dodatok či pre počítačových hráčov čosi ako DLC, pretože je kniha nielen podstatne tenšia, ale i kompletne obohatená o výrazné zmeny dejovej stavby. Dielo sa skladá z dvoch častí – jedna rozoberá svet predtým cez životy preživších a druhá sa zaoberá plynulým pokračovaním hlavného deju. Tým pádom je More skôr psychologického charakteru a núti čitateľa hľadať odpovede na otázky ľudstva a žitia, ktoré im autor nenápadne predkladá za pochodu príbehu. 
Tak autor čitateľovi predkladá čosi iné, nové a ozaj nečakané. Vďaka niekoľkým nahliadnutiam do cudzích životov je ozrejmené, akým tragickým osudom bol poznačený Piškot, keďže z neho nevyjde ani slovo a otázka, prečo je Macherka takej otrasnej povahy, zodpovedaná. Skutočne, každý si nájde to svoje a kompletne sa vžije do jedného z príbehov, rovnako, ako mňa učaroval ten Macherkin.

„Zakrvavená ruka stískajúca kríž. Vojak za chladiacim boxom na pivo bol prvý. Nie. Prvý bol chlap, ktorý zastrelil Ulízanca v popole pohrebiska. To sú dvaja, a potom prišli na rad Tlmiči.“

Z predchádzajúcich riadkov vám je zrejmé, že sa mi zdá Yanceyho rozhodnutie geniálne a nepochybujem o tom ani teraz. Na druhej strane mi to s odstupom času však príde ako mierny chaos. Od môjho prvého prečítania tejto knihy ubehli mesiace a s týmto časovým prelínaním minulosti a súčasnosti som strácala pojem o tom, čo bol hlavný dej a čo iné životy. Autor akoby chcel všetky myšlienky a úvahy vtesnať do 250 strán, nevedel, o čom písať teraz a pre môj mozog toho bolo akosi moc. 
Knižku si síce budem musieť prečítať znova, aby som sa plne pustila do posledného dielu, pretože mám problém vybaviť si i záverečnú scénu s poriadnym cliffhangerom, no aj tak som rada, že sa ku mne dostala. Mimozemská téma bola už druhýkrát fenomenálne spracovaná, ba lepšie, než v prvom diele, čo so skvelým akčným štýlom a netradičnými postavami tvorí neobyčajne jedinečnú knižnú sci-fi sériu.

Do sveta, ktorý ovládli mimozemské bytosti vstúpite na tejto adrese.
Za poskytnutie knižky na recenziu ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Moje hodnotenie:

Rick Yancey: Nekonečné more
Vydalo vydavateľstvo Tatran v roku 2015, 245 strán.

Komentáre

  1. Túto sériu mám veľmi rada ❤️. Veľmi sa teším, že už je tretí diel na svete... aj keď sa k nemu akosi neviem dopracovať :D. Mám pocit, že než sa doňho pustím, tak budem potrebovať re-reading, pretože udalostí sa tam odohralo naozaj mnoho ako si aj spomínala. Som veľmi rada, že sa ti Nekonečné more páčilo. Všímam si, že na tento diel sú také zmiešané názory, no mne sa tak ako aj tebe veľmi páčila :). Skvelá recenzia :)!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež sa musím už konečne dostať k trojke, bohužiaľ, tiež budem zrejme musieť zorganizovať jeden re-reading. :D Ďakujem!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)

Pozri aj