Súboj dnešnej doby: kniha nepatrí do spoločnosti

Ahojte, milí moji čitatelia!

Rada by som sa vám tu dnes vyspovedala ohľadom jedného javu postavenia knihomoľ VS. spoločnosť, ktorý som v poslednej dobe spozorovala. Samozrejme, nečakám od vás, že sa s tým hneď stotožníte, ide len o môj postreh, ktorý ma veľmi nepotešil, skôr rozhorčil a prinútil ma zamyslieť sa nad touto rýchlou a podľa mňa omylnou dobou, v ktorej žijeme. Možno sa len zbytočne rozčuľujem, no takto to ozaj vidím ja. Ak však k tomu máte čo povedať alebo máte podobné crazy zážitky, budem rada, ak sa vyrozprávate v komentároch. :)

Dobrodružné čakanie v rade na obed

Viaže sa k tomu jeden môj príbeh zo školského prostredia, kam dennodenne chodím na obedy (no nezaručujem, že vyzerajú ako substancia určená ľudskému druhu na konzumáciu alebo že ich vždy aj dokážem do seba dostať bez menšej ujmy na zdraví, veď viete – ale to je už iný príbeh) a väčšinou 5 dní z 5 musím vyčkávať v rade niekedy dlhšej ako 15 metrov. V rade nie však plnej kultivovaných ľudí, ale malých deciek, ktoré sa zvyčajne:

a) hrajú nejakú primitívnu hru na mobile (a vykrikujú, na akom leveli „už“ sú)

b) strkajú

c) predbiehajú 

d) tlačia 

e) a mňa (s mojou malou výškou) utláčajú k zemi a navodzujú mi klaustrofobické pocity (ešte že tú klaustrofóbiu nemám)

Ak momentálne nie som v spoločnosti mojich normálnejších spolužiakov, tak mi ostáva už len jedine sledovať hráčov s ich dobrodružnými a záživnými mobilnými hrami, brániť sa proti tlačeniciam a v poslednom rade, čo mne často pripadá najideálnejšie – vytiahnuť knihu alebo čítačku a využiť týchto pár desiatok minút užitočne.

Je „zlé“ čítať si knihu namiesto ťukania do mobilu?

Túto poslednú techniku som už párkrát (úspešne) vyskúšala, no naposledy ma zarazil komentár jedného o pár rokov mladšieho chalana. S mobilom v ruke sa ma spýtal: „To si tu akože fakt čítaš knihu?“ Neostávalo mi nič iné, ako len rýchlo prikývnuť, venovať sa späť knihe a po zvyšok jeho školských rokov ho ignorovať.

Čítať ďalej som už ale nemohla. Moja duša knihomoľa sa cítila dotknutá (not really) a premýšľala som, o čo menej som ja, zastaralý čitateľ, ako on – moderný užívateľ smartfónu. Sú už knihy v spoločnosti out a ľudia ich považujú skôr za niečo absurdné a nehodiace sa do tohto sveta?

Kniha je prejav neslušnosti, mobil je zato v poriadku (?)

Vidí sa mi, že to isté sa nám stáva aj na stretnutiach a návštevách maminej starej známej, ktorej sa už po tretíkrát skrátka nevyhnete (a ktoré sú, priznajme si, často nudné). Rodina, priatelia či známi mi viacej prepáčia, ak počas ničnerobenia vytiahnem mobil a so znudeným výrazom poscrollujem pár rebríčkov na sociálnych sieťach, no naopak po mne hádžu opovrhujúce pohľady, ak si otvorím knihu a čas využijem hodnotnejšie. Pravda – „Načo si sem potom chodila? Knihu si môžeš čítať aj doma.“ Myslím si však, že záleží na tom, z akého uhlu sa nato pozeráte. Na niektorých spoločenských udalostiach prosto byť musíte.

Kniha z teba „vraj“ robí asociála

Možno je to tým, že sa kniha zvykne čítať doma osamote ako osobný relax, osamote pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti či osamote v škole na lavici, keď je čas (aj to niekedy nie je v poriadku, keďže polovica mojich spolužiakov sa s knihami stretáva v podobe Zlatých stránok alebo vôbec, lebo je to nepotrebné). Kniha pri tom možno funguje rovnako ako mobil, len je oldschool a v dnešnej dobe neakceptovateľným prostriedkom na frázu: „Nechcem, aby si sa so mnou rozprával.“ To je už však, myslím, iná téma na ďalší môj monológ. :)

Čo si o tom myslíte vy? Píšem o niečom, s čím ste sa už stretli alebo je to len môj vnútorný pocit?
Budem rada, ak sa vyjadríte v komentároch.

Ozaj, a všetko dobre do Nového roku! :)