Svet ako od Orwella /Na rozhraní dvoch svetov - Michal Škombár/

Už len názov „Na rozhraní dvoch svetov“ navádza potenciálneho čitateľa k žánru sci-fi či myšlienky dokonalej budúcnosti, čo v diele skutočne nechýba. Michal Škombár preniesol svoje geniálne myšlienky na papier a v tejto drobnej knihe stvoril originálny a zaujímavý svet s atypickým systémom. Pri čítaní nešlo všetko podľa mojich predstáv, ale... nie je práve to na knihách to čarovné, a vďaka tomu máme možnosť vždy vyskúšať niečo z iného súdku?

Michal Škombár – kedysi začiatočník, dnes už skúsený autor v žánri akcie, pričom u mňa v tomto žánri určite v slovenskom popredí. Jeho dilógia o Mikeovi Hanssonovi alias Georgeovi Pierceovi jednoznačne zožala úspech a obdiv. Aj keď to nie je môj žáner, Michal ma presvedčil, že so správnou dávkou humoru, akcie, napätia a spisovateľského talentu to ide raz-dva. Hoc bola Druhá šanca jeho debut, pri druhom dieli bol vidieť obrovský pokrok, čo potvrdilo, že Michal Škombár ozaj je súci na kariéru spisovateľa, najmä, ak ho to baví.

 Už na prvej strane nás autor uvádza do života Williama – typického obyvateľa spomínaného sveta, ktorého práca spočíva v balení potravín. Žije v krajine, kde spánok netreba, obezita neexistuje a všetci sú sociálne i finančne zabezpečení. Každému, kto dovŕši 20 rokov, vpichnú do tela látku nesmrteľnosti, no keď raz večer Will zbadá v krčme skutočného starca, nie je mu všetko jedno. Je však v ohrození a čosi Williamovi navráva, aby sa zaňho postavil. No vtedy ešte netuší, kam mu toto náhle rozhodnutie otvorí dvierka a sled akých udalostí to odštartuje...

„Jednotvárna siréna oznámila koniec zmeny. Muži sa pobrali do samostatnej časti, kde zhodili do košov prepotené žlté šatstvo a prúdmi ľadovej vody zo seba zmyli pot. William však strávil v sprche dhší čas než zvyčajne.“

Označujem sa za obrovského fanúšika dystopii a podobného sci-fi žánru, preto som po knižke s radosťou siahla a keďže je drobného formátu, tušila som, že to bude záležitosť pár dní. Už na prvých stranách sa mi predostrel obrovský svet založený na úžasnom námete plnom potenciálu, ktorý však na necelých 180-tich drobných stranách ostal nevyužitý. Asi v ¾ knihy som dostala trochu viac, no i tak to málo nestačilo ukojiť moju hladnú dušu. Možno to ani nebolo treba, keďže myšlienka stála na iných pilieroch, no myslím si, že solídne prostredie so svojou históriou i rozsiahlejšou charakteristikou nikdy nie je na škodu a pekne ukáže, že si vie autor prvky svoje knihy riadne premyslieť, naštudovať a zobraziť (tak, ako sa stalo pri Druhej šanci!).

Sú dve diela, ktoré mi dielo Na rozhraní dvoch svetov pripomínalo. V prvom rade som v ňom spozorovala prvky anglickej klasiky 1984 od Georgea Orwella, čo veľmi pekne znázornilo negatívne následky a tmavé zákutia tohto na prvý pohľad utopického sveta, kde vždy existuje pár dier, ktoré sa potom vedia rozrásť do ešte väčších.

Podľa môjho názoru sa ale objavili i podobnosti s prvotinou autora. Dej bol tvorený na základe veľmi podobnej osnovy, síce s novými postavami, prostredím i časom, no skutočne tematicky veľmi blízkymi, a tak pre starého čitateľa Michala Škombára to nie je až také prekvapenie.

„Will sedel neskoro v noci na gauči s notebookom v lone. Už aspoň tridsať minút hľadel na pozastavenú scénu, ktorá ho vlastne vôbec nezaujímala. Minimálne rok ho trápili depresie, ktoré prepukali hlavne večer. Doma sa nemusel pred nikým pretvarovať a svoj osobný ventil otvoril naplno.“

Charaktery William a Harry boli síce tajomné a zaujímavé, no miestami nedostatočne vykreslené a istým spôsobom „priesvitné“. Zároveň boli medzi kapitolami na môj vkus až priveľké skoky niekoľkých dní, počas ktorých sa nič nedialo, aby to autor zrejme len urýchlil. To, samozrejme, nepredstavuje vždy negatívum, no často to dokáže pôsobiť rušivo.

Hoc to tak nevyzerá, Michalovo tretie dielo som si ale užila. Beriem ho skôr ako novelu, pretože mnoho jej znakov ozaj má pričom na Druhú šancu stále akosi nemá. Veľmi, veľmi oceňujem autorov skvelý štýl, ktorý je ako vždy pestrý, chytľavý a zároveň „easy to read“. Nechýbalo ani zvyčajné napätie či akcia, čo je pri Michalovi nevyhnutnosť, ktorú zbožňujem. Taktiež som si užívala jeho typický humor, ktorý sa sem-tam vyskytol a zaujali aj prvky tajomna.

To, vďaka čomu som si knihu ozaj užila, bol ale záver. Myslím, že práve táto myšlienka viedla Michala k napísaniu diela a práve ona vyznela z celej knihy najepickejšie, najlegendárnejšie a najkrajšie. Jej znázornenie bolo jemné, originálne a zaujímavé a aj po dočítaní vo mne zanechalo mnoho dojmov na popoludňajšie premýšľanie. Hoc som si predošlé diela užila o trošku viac, Michalovi opäť tlieskam a nepochybne sa teším na jeho ďalšie počiny, pretože stopercentne stoja za prečítanie!

/5

Williamovým tieňom v tomto neistom svete sa stanete na tejto adrese.

Úprimne ďakujem autorovi Michalovi Škombárovi za poskytnutie tejto knihy na recenziu a želám mu veľa šťastia v osobnom i spisovateľskom živote! 

Michal Škombár: Na rozhraní dvoch svetov

Vydalo vydavateľstvo Elist v roku 2016, 184 strán.

K dispozícii aj v elektronickej podobe.