Apokalyptický svet podobný praktikám z WWII.. a v ňom láska /Prežila som svet - Miroslava Varáčková/

Hrozí, že realita dystopií, ktoré čítame v rámci žánru fikcie, sa raz stane skutočnou. Svet zjazvený vojnou, chorobami či nedostatkom surovín je bližšie, než by sme si mysleli a jedna z kníh, ktorá sleduje osud násťročnej Evy predierajúc sa takouto krajinou, sa nazýva Prežila som svet a napísala ju Slovenka Mirka Varáčková. Odhliadnuc od romantických príbehov zo života má na konte už dve takéto dystopie (Adaptácia) a dokazuje, že i v tomto žánri dokáže úspešne vystupovať a pritom ostane sama sebou. Dúfam, že nie naposledy...


Okrem toho, na čo sme u Mirky zvyknutí; t. j. výborný román o mladej žene, ktorá si prechádza ťažkou životnou situáciou a postupne sa čitateľom otvára, dostávame i čosi iné – zmes z iného žánru, z ktorého cítiť apokalypsu, boj o jedlo, beznádej a smrť... a tieto prvky tak tvoria jedno z najťažších prostredí, v akom sa hrdinka Mirky dokáže ocitnúť.

Ela v jedno piatkové poobedie príde o všetko – namiesto rande s chlapcom, ktorý sa jej páči, dostane náhly hovor od otca, ktorý jej bez ďalších iných slov vraví, aby okamžite upaľovala za ním. S prichádzajúcim víkendom tak na ulici vyzerá, že je jediná, kto sa niekam ponáhľa, no keď sa s otcom onedlho stretnú v atómovom kryte v jeho práci, nie je jej všetko jedno. Dozvie sa, že svetom šľahá vojna a vyhladzovanie tzv. Čistými. Tu pre lepšie pochopenie autorka vytvorila akési spojenie s nacistickou genocídou z druhej svetovej vojny, pričom toto porovnanie sama spomína i v diele. No a Čistí, špička evolúcie bez genetických úprav, sú tu na to, aby údajne dokončili túto očistu a zničili všetkých „upravených“. Jednou z nich je, bezpochyby, Ela, avšak tentoraz sama proti celému svetu.. Až dovtedy, dokým sa jej do cesty nevotrie Čistý, jeden z milióna, s úprimným a láskavým srdcom, ktorý nehorí túžbou zabiť ju. V možnom preklade azda námet lásky nacistického dozorcu k židovke na pokraji síl, ak by som to mohla poňať takto. Alex tak naruší Elin boj o život a zmení ho od základov, dokonca až tak, že v istých momentoch sa Ela dokáže vrátiť do momentov a predstáv zo svojho starého života.

„Zámerne zo svojej skrýše hlboko v srdci vytiahnem útržky minulosti. Každý z nich je viac ako bolestný a jatriaci moje mokvajúce rany na duši, no mám chuť sa v nich obaliť ako v ochrannej bubline.“


Čo vyznieva z môjho štýlu, akým som sa snažila priblížiť dej v predchádzajúcom odseku, alebo už so samotnej anotácie je, že autorka sa venuje tomu, čo jej ide najlepšie, a to práve láske, ktorá si samovoľne hľadá miesto v týchto tragických časoch. Tá medzi dvoma odlišnými ľuďmi vzniká spontánne, tak, ako to Mirkini čitatelia majú radi. Jeden aj druhý si k sebe navzájom hľadajú cestu, spomínajú na svoje minulé životy, podliehajú biologickým inštinktom, stránia sa, bojujú. Ako postavy, tak i čitateľ zažije skutočne širokú škálu pocitov, čo dokazuje, že autorka je v tomto love-biznise celkom profesionálka. Okrem toho vytvára jedinečné, uveriteľné postavy s precíznou výstavbou a špecifickými vlastnosťami, takže o zaujímavé charaktery skutočne nie je núdza. (Trochu sa mi ale mýlili veľmi podobné mená dvoch odlišných chlapcov – Max a Alex, čo čítanie trošku sťažovalo.)

Nanešťastie, napriek tomu, že si Mirka postavila schopné základy na apokalyptickú dystopiu vďaka vytvorenej ideológii a praktikám Čistých, realistickosť, priebeh a hĺbku tohto žánru rieši len povrchovo, čím sa jeho zmysel vytráca. Na približne 20.-tej strane síce nájdete skvelo zvládnutý myšlienkový návrat do starých čias, dokonca do dňa, kedy sa to všetko začalo. No od tohto momentu láska preberá velenie a originalita a výstižné prvky žánru sa trochu vytrácajú... Avšak, táto verzia knihy Prežila som svet je vydaná v poradí druhom, pretože vznikla už roku 2011 ako autorkina prvá dystopia. O 4 roky neskôr prišla Adaptácia, ktorá bola z hľadiska dystopie už bohatšia i vďaka dynamickejšej línii deju s dopredu vytýčeným cieľom hrdinov. Tú som si ja ako nadšenec post-apo užila možno trochu viac, a preto by som nabudúce radšej uvítala viacej „prehľadávačiek“, pascí, hororu, psychológie.. jednoducho čosi intenzívnejšie. Možno by nebolo na škodu trochu zaexperimentovať :). Ale to je, samozrejme, vec preferencie.


„V otvore sa nachádza malé vrecko, ktoré chvatne beriem do rúk a nedočkavo otváram. Instantné cestoviny so špenátom, instantná polievka, konzerva s akýmsi mäsom, zmes sušeného ovocia, balíček trvanlivého pečiva a... čokoláda! Pravá mliečna čokoláda!“

I keď si na príbehu radšej zgustnú násťroční, čo je aj tak vlastne cieľovka, ide o ďalšiu knihu s mnohými typickými kvalitami, ktoré u Mirky Varáčkovej dobre poznáme, ktoré dokazujú, že je autorka ozaj na slovo talentovaná a s čitateľom si vďaka svojmu farebne bohatému štýlu môže robiť, čo chce. Originálne postavy, istá dávka napätia, veľké posolstvá a rozoberanie humánnych tém v Eliných myšlienkových pochodoch, o ktorých autorka píše s ľudskosťou a pokorou, robia z tohto dielka naozaj schopný literárny počin, ktorého čítanie si nepochybne užijete, ak hľadáte čosi iné, ale predsa len trochu známe. Jediné, čo ma zarmútilo, je absencia originálnejších dystopických prvkov, avšak ak by sa Mirka nabudúce špeciálne zamerala na toto, v jej spracovaní by to bolo nepochybne skvelé a zaujímavé!

/5

Mirke veľmi pekne ďakujem za zaslanie výtlačku.
Toto už druhé vydanie si môžete zakúpiť na tejto adrese.



Miroslava Varáčková: Prežila som svet
Druhýkrát vydalo vydavateľstvo Elist v roku 2017, 240 strán.

Komentáre

  1. Nikdy som o tejto autorke nepočula, nič menej je mi veľmi sympatická táto téma. Pripadá mi to ako zjednodušenejšia verzia vojny pre decká, ako si to aj ty popísala. Tiež ale nie som veľmi na čisto ľúbostné príbehy a tá dystopickejšia knižka by sa mi určite páčila viac.

    Môžem sa opýtať na tvoj názor, či radšej čítaš recenzie na knižky ktoré sú kratšie a výstižnejšie? Alebo si rada prečítaš skôr rozsiahlu recenziu s hlbšími názormi autora?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite, táto kombinácia sa nebola najhoršia, ale predsa by potrebovala dotiahnuť. :)

      Ak sa pýtaš na moje recenzie, ak mi knižku zaslalo vydavateľstvo alebo autor, snažím sa knihe venovať čo najviac priestoru. Chcem, aby bola vtedy recenzia riadna a nie krátka, čo by bolo podľa mňa nefér v rámci spolupráce. :) Na ostatné knižky však niekedy nie je čas, a tak im raz za čas zvyknem venovať viacerým jeden článok s niekoľkými minirecenziami, práve tam sa snažím knižku charakterizovať a zrecenzovať výstižne.

      Ak by som ti mala poradiť, tak okolo 500 slov je podľa mňa optimum - nie je pridlhá ani prikrátka a zmestí sa do nej všetko, čo má. A podľa toho si viem na knižku sama utvoriť aj názor. :) Len ja to občas chtiac-nechtiac preženiem :D...

      Odstrániť
  2. Nádherné fotografie. Zatím jsem nikdy nečetla knihu ve slovenštině, nicméně tenhle kousek mě k tomu bude ještě dlouho nabádat.. Tak uvidíme, zda podlehnu:)

    Knihokopka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne. :) Tak to som rada! Snáď sa podarí..

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Páčila sa vám recenzia či článok? Povedzte, čo máte na srdci.
Ďakujem za každý komentár. :)

Pozri aj