Apokalyptický svet podobný praktikám z WWII.. a v ňom láska /Prežila som svet - Miroslava Varáčková/
Hrozí, že realita dystopií, ktoré čítame
v rámci žánru fikcie, sa raz stane skutočnou. Svet zjazvený vojnou,
chorobami či nedostatkom surovín je bližšie, než by sme si mysleli a jedna
z kníh, ktorá sleduje osud násťročnej Evy predierajúc sa takouto krajinou,
sa nazýva Prežila som svet a napísala ju Slovenka Mirka Varáčková.
Odhliadnuc od romantických príbehov zo života má na konte už dve takéto
dystopie (Adaptácia) a dokazuje, že i v tomto žánri dokáže
úspešne vystupovať a pritom ostane sama sebou. Dúfam, že nie naposledy...
Okrem toho, na čo
sme u Mirky zvyknutí; t. j. výborný román o mladej žene, ktorá si
prechádza ťažkou životnou situáciou a postupne sa čitateľom otvára,
dostávame i čosi iné – zmes z iného žánru, z ktorého cítiť
apokalypsu, boj o jedlo, beznádej a smrť... a tieto prvky tak
tvoria jedno z najťažších prostredí, v akom sa hrdinka Mirky dokáže
ocitnúť.
Ela v jedno
piatkové poobedie príde o všetko – namiesto rande s chlapcom, ktorý
sa jej páči, dostane náhly hovor od otca, ktorý jej bez ďalších iných slov
vraví, aby okamžite upaľovala za ním. S prichádzajúcim víkendom tak na
ulici vyzerá, že je jediná, kto sa niekam ponáhľa, no keď sa s otcom
onedlho stretnú v atómovom kryte v jeho práci, nie je jej všetko
jedno. Dozvie sa, že svetom šľahá vojna a vyhladzovanie tzv. Čistými. Tu
pre lepšie pochopenie autorka vytvorila akési spojenie s nacistickou genocídou z druhej svetovej vojny, pričom toto porovnanie sama spomína
i v diele. No a Čistí, špička evolúcie bez genetických úprav, sú
tu na to, aby údajne dokončili túto očistu a zničili všetkých „upravených“.
Jednou z nich je, bezpochyby, Ela, avšak tentoraz sama proti celému
svetu.. Až dovtedy, dokým sa jej do cesty nevotrie Čistý, jeden z milióna,
s úprimným a láskavým srdcom, ktorý nehorí túžbou zabiť ju.
V možnom preklade azda námet lásky nacistického dozorcu k židovke na
pokraji síl, ak by som to mohla poňať takto. Alex tak naruší Elin boj
o život a zmení ho od základov, dokonca až tak, že v istých
momentoch sa Ela dokáže vrátiť do momentov a predstáv zo svojho starého
života.
„Zámerne zo svojej skrýše hlboko v srdci
vytiahnem útržky minulosti. Každý z nich je viac ako bolestný
a jatriaci moje mokvajúce rany na duši, no mám chuť sa v nich obaliť
ako v ochrannej bubline.“
Čo vyznieva
z môjho štýlu, akým som sa snažila priblížiť dej v predchádzajúcom
odseku, alebo už so samotnej anotácie je, že autorka sa venuje tomu, čo jej ide
najlepšie, a to práve láske, ktorá si samovoľne hľadá miesto v týchto
tragických časoch. Tá medzi dvoma odlišnými ľuďmi vzniká spontánne, tak, ako to
Mirkini čitatelia majú radi. Jeden aj druhý si k sebe navzájom hľadajú
cestu, spomínajú na svoje minulé životy, podliehajú biologickým inštinktom, stránia
sa, bojujú. Ako postavy, tak i čitateľ zažije skutočne širokú škálu
pocitov, čo dokazuje, že autorka je v tomto love-biznise celkom profesionálka.
Okrem toho vytvára jedinečné, uveriteľné postavy s precíznou výstavbou a špecifickými
vlastnosťami, takže o zaujímavé charaktery skutočne nie je núdza. (Trochu
sa mi ale mýlili veľmi podobné mená dvoch odlišných chlapcov – Max a Alex,
čo čítanie trošku sťažovalo.)
Nanešťastie, napriek tomu, že si Mirka postavila schopné základy na
apokalyptickú dystopiu vďaka vytvorenej ideológii a praktikám Čistých,
realistickosť, priebeh a hĺbku tohto žánru rieši len povrchovo, čím sa
jeho zmysel vytráca. Na približne 20.-tej strane síce nájdete skvelo
zvládnutý myšlienkový návrat do starých čias, dokonca do dňa, kedy sa to všetko
začalo. No od tohto momentu láska preberá velenie a originalita
a výstižné prvky žánru sa trochu vytrácajú... Avšak, táto verzia knihy Prežila som svet je vydaná v poradí
druhom, pretože vznikla už roku 2011 ako autorkina prvá dystopia. O 4 roky
neskôr prišla Adaptácia, ktorá bola
z hľadiska dystopie už bohatšia i vďaka dynamickejšej línii deju
s dopredu vytýčeným cieľom hrdinov. Tú som si ja ako nadšenec post-apo užila možno trochu viac,
a preto by som nabudúce radšej uvítala viacej „prehľadávačiek“, pascí, hororu,
psychológie.. jednoducho čosi intenzívnejšie. Možno by nebolo na škodu trochu
zaexperimentovať :). Ale to je, samozrejme, vec preferencie.
„V otvore sa nachádza malé
vrecko, ktoré chvatne beriem do rúk a nedočkavo otváram. Instantné
cestoviny so špenátom, instantná polievka, konzerva s akýmsi mäsom, zmes
sušeného ovocia, balíček trvanlivého pečiva a... čokoláda! Pravá mliečna
čokoláda!“
I keď si na príbehu radšej zgustnú
násťroční, čo je aj tak vlastne cieľovka, ide o ďalšiu knihu s mnohými
typickými kvalitami, ktoré u Mirky Varáčkovej dobre poznáme, ktoré
dokazujú, že je autorka ozaj na slovo talentovaná a s čitateľom si
vďaka svojmu farebne bohatému štýlu môže robiť, čo chce. Originálne postavy,
istá dávka napätia, veľké posolstvá a rozoberanie humánnych tém v Eliných
myšlienkových pochodoch, o ktorých autorka píše s ľudskosťou a pokorou,
robia z tohto dielka naozaj schopný literárny počin, ktorého čítanie si
nepochybne užijete, ak hľadáte čosi iné, ale predsa len trochu známe. Jediné,
čo ma zarmútilo, je absencia originálnejších dystopických prvkov, avšak ak by
sa Mirka nabudúce špeciálne zamerala na toto, v jej spracovaní by to bolo nepochybne
skvelé a zaujímavé!

Mirke veľmi pekne ďakujem za zaslanie výtlačku.
Toto už druhé vydanie si môžete zakúpiť na tejto adrese.
Miroslava Varáčková: Prežila som svet
Druhýkrát vydalo vydavateľstvo Elist v roku 2017, 240 strán.
Nikdy som o tejto autorke nepočula, nič menej je mi veľmi sympatická táto téma. Pripadá mi to ako zjednodušenejšia verzia vojny pre decká, ako si to aj ty popísala. Tiež ale nie som veľmi na čisto ľúbostné príbehy a tá dystopickejšia knižka by sa mi určite páčila viac.
OdpovedaťOdstrániťMôžem sa opýtať na tvoj názor, či radšej čítaš recenzie na knižky ktoré sú kratšie a výstižnejšie? Alebo si rada prečítaš skôr rozsiahlu recenziu s hlbšími názormi autora?
Určite, táto kombinácia sa nebola najhoršia, ale predsa by potrebovala dotiahnuť. :)
OdstrániťAk sa pýtaš na moje recenzie, ak mi knižku zaslalo vydavateľstvo alebo autor, snažím sa knihe venovať čo najviac priestoru. Chcem, aby bola vtedy recenzia riadna a nie krátka, čo by bolo podľa mňa nefér v rámci spolupráce. :) Na ostatné knižky však niekedy nie je čas, a tak im raz za čas zvyknem venovať viacerým jeden článok s niekoľkými minirecenziami, práve tam sa snažím knižku charakterizovať a zrecenzovať výstižne.
Ak by som ti mala poradiť, tak okolo 500 slov je podľa mňa optimum - nie je pridlhá ani prikrátka a zmestí sa do nej všetko, čo má. A podľa toho si viem na knižku sama utvoriť aj názor. :) Len ja to občas chtiac-nechtiac preženiem :D...
Nádherné fotografie. Zatím jsem nikdy nečetla knihu ve slovenštině, nicméně tenhle kousek mě k tomu bude ještě dlouho nabádat.. Tak uvidíme, zda podlehnu:)
OdpovedaťOdstrániťKnihokopka
Ďakujem krásne. :) Tak to som rada! Snáď sa podarí..
Odstrániť