Zobudiť sa do sna /Čierna schránka - Nina Protušová/
Viete si predstaviť iný sen, ako taký, z ktorého si po prebudení nič nepamätáte? Som si istá, že väčšina z vás by povedala nie. Existuje ale technika energického a realistického snenia nazývaná lucídne snívanie, kde dokážete lietať, bývať v prezidentskom paláci, navštíviť všetky miesta na svete či ochutnať exotické chute – jednoducho všetko, na čo si pomyslíte a dokonca to môžete prežiť ešte intenzívnejšie.
Takýto originálny a doposiaľ nevyužitý námet nájdete v knihe Čierna schránka. Tá však nie je akousi príručkou, ako tento nočný stav dosiahnuť. Mladá autorka Nina Protušová predstavuje jej vymyslený svet, ktorý delí na lucidínov, sliedičov a obyčajných – nič netušiacich smrteľníkov. Život lucidínov predstavuje jeden veľký sen bez hraníc, plný luxusu a neobmedzených možností a schopností. Keď si čokoľvek zmyslia, do sekundy im to hreje dlaň. Naopak sliediči, síce po takýchto dispozíciách túžia, sú stále obyčajní ľudia a doslova „sliedia po snílkoch“, len aby sa ich šťastie prenieslo na nich.
Knihou nás väčšinu času sprevádza devätnásťročná Marisa Francisová, ktorá pochádza z tak trochu poverčivej rodiny, čomu dosvedčujú praktiky, že pri vstupe do domu musí vždy päťkrát zasvietiť a zhasnúť svetlo kvôli zničeniu „zlých síl“, ktoré nachytala vonku a takisto nie je večera, kedy by na nočnom stolíku kvôli jej mame nemala pohár s drvenou šalviou proti zlým prízrakom. Vďaka pár nezvyčajným situáciám a nevysvetliteľnému vyhodeniu z domu rodičmi, Marisa zistí, že bola do sveta lucidínov zatiahnutá raz dva. Po stretnutí s viacerými vyvolenými však spozoruje, že ich jediné vlastnosti sú povrchnosť a sebectvo a rozhodne sa žiť obyčajne. Vydrží jej to však?
„Lucidíni, alebo ak chceš vyvolení či, čo znie najpoetickejšie, narodení pod šťastnou hviezdou. Boli sme vybratí, aby sme si užívali tento svet. Môžem mať všetko, na čo si pomyslím. Môžem byť hocikde na svete pomocou jedinej myšlienky. Môžem manipulovať ľuďmi, aby robili presne to, čo chcem. Nevýhody? Žiadne! No tak, vyskúšaj to.“
Pozornosť slovenského knižného trhu vie vždy upútať domáci autor fantasy príbehu a k tomu i čerstvo dospelá spisovateľka s prvotinou vydanou vo svojich devätnástich rokoch. O techniku lucídneho snívania som sa zaujímala hneď po oznámení titulu a očakávala som príbeh pevne postavený na základoch plný rozdielnych charakterov a akčného štýlu i deja. Dočkala som sa však pomerne ďalšej youngadultky s originálnym nápadom, ale napísanej pomocou klišé, plytkých a prekrývajúcich sa charakterov.
Napriek tomu, že knižku vydalo vydavateľstvo Ikar pod značkou YOLi, čo pre prvotinu predstavuje značný úspech, aj tu vidieť, že autorka ešte nie je úplne rozpísaná. Niektoré súvetia boli štylisticky odlišné, ale výrazovo rovnaké, takže len prepísala myšlienku znova, aj keď bola očividná a čitateľa tak vcelku nudila. Dej bol podstatne urýchlený, pretože si Nina Protušová rozpracovala viacero príbehov z rozličných pohľadov (nielen) lucidínov a akosi ich nestíhala uzavrieť. Takisto experimentovala s minulosťou a súčasnosťou. Charaktery „narodených pod šťastnou hviezdou“ boli plytké a navzájom splývajúce. A takí, čo dej oživovali boli na scéne naozaj minimálne.
„Jej rodina bola tak trochu... čudná. Lepšie povedané, poverčivá. Neskutočne poverčivá. Marisa si za tie roky zvykla na všetky nezmyselné rodinné rituály, no týmto veciam neverila.“
Výrazným plusom bol ale autorkin štýl písania. So slovami sa hrala tak pekne, že aj napriek vyššie uvedeným faktorom sa kniha dobre čítala. Okrem štýlu by som určite ocenila aj svojrázny námet. Lucidínstvo ako také by malo v podobe príbehu veľký potenciál, ktorý tu bol, ale, bohužiaľ, nevyužitý.
Ak by ste tieto negatíva aj tak prehliadli, odkryl by sa vám naozaj dobrý príbeh plný veľkých myšlienok. Tú hlavnú ale naozaj mala. Nina sa nám svojím príbehom snažila povedať, že najväčšie šťastie, ktoré môže človek mať, nie je život v bohatstve a prepychu. Najväčšie šťastie je predsa obyčajná neobyčajná láska.
Moje hodnotenie:
Nina Protušová: Čierna schránka
Kniha vydaná pod vydavateľskou značkou YOLi v roku 2014, 320 strán.
Recenzia aj na portáli Čítaj.to
Autorom hviezdičiek je VeEee.
Fotky, ktoré sú mojou tvorbou prosím nekopírujte bez môjho vedomia.
O tejto knihe som toho veľa počula, síce priemerného, ale stále by som si ju raz chcela prečítať, pretože sa snažím spoznávať aj slovenských autorov. Súhlasím, že námet znie originálne, ja mám tematiku snov veľmi rada a toto spracovanie znie zaujímavo. :)
OdpovedaťOdstrániťInak v článkoch máš vždy úžasné fotografie :)
Prvotiny také bývajú, na chybách sa človek učí, ale niektoré aj tak majú svoje čaro. :)
OdstrániťĎakujem pekne!
Ten námět je skvělý - originální a neznámý. Nevím proč, ale dost mi to připomíná Kostičas, který má však trochu jiné prvky. Krásně napsaná recenze, je škoda těch nedostatků. ale i tak věřím, že to byla krásná kniha. Jen mi trochu vadí jedna věc - na konec jsi napsala hlavní myšlenku knihy, což podle mě není dobře, protože tu by si měl každý čtenář najít sám :)
OdpovedaťOdstrániťZber kostí (Kostičas) mi absolútne nepripomína, možno tými niektorými dejovými sekmi, ale inak vôbec. Kniha ako taká bola inak dobrá nevzhliadnuť na negatíva. Hlavnú myšlienku som uvidela ako opak prepychového a drahého prvku, lebo to tak na mňa pôsobilo až príliš, nepredpokladala som, že to pre niekoho bude rušivé. Nevadí, ďakujem za upozornenie. :)
OdstrániťKrásna recenzia. O knihe som počula už veľa dobrého ale aj zlého, ty si to dala práve na ten stred. Mám ju už dlhšie na wishliste a stále sa k nej neviem akosi dostať. Od slovenských autorov som čítala len Džínsový denník, čo ma dosť mrzí, chcela by som prečítať viac kníh od našich autorov :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, knižka ma i obohatila, no isté diery tam boli. Džínsový denník je skvelý, avšak z iného prostredia aj žánru a myslím, že je tu viac spisovateľov, ktorí zato stoja.
OdstrániťVerím, že autorka sa bude zlepšovať a jej ďalšie knihy budú lepšie :-) Inak vyzerá kniha pomerne dobre, páči sa mi obálka a aj tvoje krásne fotky :-)
OdpovedaťOdstrániťDúfam v to tiež. Ďakujem!
Odstrániť