Watership Down by Richard Adams (EN&SK) review

(Since I'm not a native speaker, my English is not perfect so there may be some mistakes in the text which I apologize for in an advance.

Keďže angličtina nie je mojím materinským jazykom, v texte môžu byť chyby, za ktoré sa predom ospravedlňujem. Nižšie nájdete slovenskú verziu recenzie.)

I’ve already seen few opinions about Watership Down which some said it’s a lovely fairy-tale for small children. Mostly, it’s not lovely, not a fairy tale either and definitely not suitable for small children. But still not a horror – it’s rather a beautiful book full of genius thoughts with a unique message.

Since 1972, over 50 million copies of this popular english classic have been sold. However, I hadn’t heard a word about it before and it got to me accidentally. The beginnings were hard but I’m glad I persevered because this thing is not going to happen to me again that quickly.

The main characters of this story are Fiver and Hazel – rabbits happily living in a warren called Sandleford. One day, Fiver gets a vision that an awful thing is coming and everybody is endangered. So Fiver and his brother Hazel then decide to visit a Chief Rabbit, who is responsible for everything, makes all the decisions and rabbits follow him; and tells him about Fiver’s frightening feeling. The Chief Rabbit mocks them, but they don’t give up and still try to escape the threat and run away to find a new home.

A journey like this also includes a few risks so these travellers don’t have a chance to avoid predators, moody weather, hunger and mainly people. They wander through the forests, fields and meadows and they experience one adventure after another. But there’s one question that has been haunting me from the first page – how does the story end? Do they find home because of which they sacrificed so much? Do they even survive?

“Many human beings say that they enjoy the winter, but what they really enjoy is feeling proof against it.”

What annoyed me on the first pages was a pretty hardcore level of English of the last century which I wasn’t used to so I needed to gradually acclimatize. This was also the reason why I was reading it for such a long time but still I didn’t stop. A very interesting and thrilling story just caught me and didn’t want to let go.

Thanks to Richard Adams, the rabbits were thinking the same way as people so it was easy to understand them. But they also watched their biggest natural priorities and instincts – food, warren and posterity. Each character was unique and they were different from each other just like we people are – someone’s brave and talkative, someone else is subtle and quiet. The life of the rabbit community was also precisely done. They had their own culture, customs and traditions, history, language and words they speak. The author also cared about other animals. He gave them a separate language based on a way of their life, behaviour and the sounds they emit and so he described mutual relations of the animal kingdom.

A part of the story are also stories which are told from generation to generation and they were a sweet bonus to me. The stories were about the main figures of the rabbit world, they talked about how this world had begun and also about the acts the rabbits comitted. These talkings reminded me of some biblical scenes which, on the other hand, we know.

“My Chief Rabbit has told me to stay and defend this run, and until he says otherwise, I shall stay here.“

This writing shines thanks to its beautiful environment and atmosphere – I haven’t seen such colors at once in a while. Richard Adams didn’t really scamp the descriptions and he still wrote them with feeling and again realistic since the story is set in place where Adams grew up. These descriptions were for me as „not a native speaker“ maybe too tedious but a more experienced one may find the right idea of beauty that the author wanted to say out loud.

If nothing has convinced you to read this book up to this point, I dare say that this will change your life. I, personally, see the nature in a new way now, I look at the position of human and animal differently and I think about all the things I’ve read about. Even when I‘m sometimes in a forest or a field, I mentally get back to Watership Down and my brain starts to imagine those sceneries. Since finishing the book when I cried a bit thinking about leaving this rabbit world, I’ve been meeting the book’s thoughts almost daily. A thrilling, heartbreaking story that I‘d recommend to everyone I met has tied me up and at the same time convinced that older books are worth to give a chance because they often hide the real gold.

***

Pri Watership Down som sa stretla s niekoľkými názormi, ktoré tvrdili, že je to milá rozprávková kniha pre deti. Na niektorých miestach však nie je milá, ani rozprávková nie a už vonkoncom nie pre deti. A nie ani horor – naopak skrýva mnoho krásy, geniálnych myšlienok a jedinečné posolstvo.

Populárna anglická klasika, ktorej sa od vydania v roku 1972 predalo vyše 50 miliónov výtlačkov. Ja som však o nej predtým ani netušila a dostala sa ku mne úplnou náhodou. Začiatky boli ťažké, no som rada, že som vytrvala, pretože takúto vec ešte dlho nezažijem.

Hlavné postavy sú Fiver a Hazel, spokojne si žijúce zajace v brlohu s názvom Sandleford. V jeden deň Fiver pocíti, že sa blíži hrozné nebezpečenstvo, pričom sú v ohrození všetci obyvatelia brlohu. Rozhodne sa teda so svojím súrodencom Hazel zájsť za akýmsi veliteľom brlohu, ktorý o všetkom rozhoduje a každý ho nasleduje; a povie mu o svojej strašidelnej predtuche. Veliteľ ho vysmeje, no dvojica spolu s ostatnými zajacmi, ktorí predtuche veria, sa aj napriek tomu rozhodnú od hrozby ujsť a nájsť si nový domov. 

„,Zvieratá sa nesprávajú ako ľudia,‘ povedal. ,Ak musia bojovať, tak bojujú; a ak musia zabíjať, tak zabíjajú. Ale nesadnú si a nezačnú vymýšľať spôsoby ako kaziť životy iných a týrať ich. Majú dôstojnosť a animalitu.‘“ 

Takáto cesta však zahŕňa i pár rizík a cestovatelia tak nemajú šancu vyhnúť sa predátorom, neprívetivému počasiu, hladu a hlavne ľuďom. Putujú lesmi, lúkami a poľami a zažívajú jedno dobrodružstvo za druhým. Istá otázka už však od začiatku mátala aj mňa – ako tento príbeh skončí? Nájdu si domov, kvôli ktorému toho toľko obetovali? Prežijú vôbec?

Čo ma na prvých stránkach mierne odrádzalo od čítania bola mierne zložitá angličtina minulého storočia, na ktorú som nebola zvyknutá, a tak som sa musela postupne „aklimatizovať“. To bolo i dôvodom, prečo som ju mala rozčítanú tak dlho, no i tak som neprestala. Nesmierne zaujímavý a napínavý dej ma chytil a nepustil. 

Zajace vďaka autorovi rozmýšľali ako ľudia, takže sa im dalo skvelo porozumieť, no súčasne si strážili svoje najväčšie priority od prírody – jedlo, brloh a mláďatá. Každá postava bola unikátna a navzájom sa od seba odlišovali rovnako ako my ľudia – jeden bol odvážny a výrečný, iný drobný a tichý. Život zajačieho spoločenstva bol tiež prepracovaný do hĺbky. Mali svoju vlastnú kultúru, zvyky a tradície, históriu, jazyk a výrazy, ktorými sa dorozumievali. Autor sa však venoval i ostatným zvieratám. Daroval im odlišnú reč na základe ich spôsobu života, správania a zvukov, ktoré vydávajú a zároveň tak popísal vzájomné vzťahy živočíšnej ríše. 

Okrem toho časť deju tvoria aj príbehy, ktoré sa rozprávajú a tradujú z generácie na generáciu a boli veľmi príjemným bonusom. Boli o hlavných postavách zajačieho sveta, hovorili, ako tento svet vznikol a šírili slávne činy a skutky, ktoré zajace dokázali. Práve tieto rozprávania svojím dejom veľmi pripomínali biblické výjavy, ktoré sú známe zasa nám. 

„Veľa ľudí hovorí, že majú radi zimu, ale čo na nej skutočne majú radi je pocit, že sú proti nej chránení.“

Dielo prekvitá na nádhernom prostredí a atmosfére – toľko farebnosti naraz som už dlho nevidela. Opismi čarovnej prírody autor skutočne nešetril a popritom ich podal s citom a opäť reálne, keďže je dej zasadený na mieste, kde Adams vyrastal. Pre mňa ako „ne-angličana“ boli možno až príliš zdĺhavé, no skúsenejší v nich určite nájde práve tú myšlienku krásy, ktorú chcel autor vysloviť. 

Ak vás doposiaľ nič nepresvedčilo, aby ste si prečítali túto knihu, dovolím si nakoniec tvrdiť, že vám to zmení život. Sama sa na prírodu teraz pozerám iným okom, postavenie človeka a zvieraťa vidím inak a nad mnohými vyjadrenými ideami premýšľam dodnes. Aj keď sa niekedy dostanem do voľnej prírody, vrátim sa myšlienkami späť a môj mozog si ihneď začne predstavovať scenérie z Watership Down. Od dočítania diela, kedy som vyronila pár sĺz, pretože sa mi ťažko opúšťalo zajačí svet, som sa však s myšlienkami z knihy stretávala takmer denne. Napínavý, srdcervúci príbeh, ktorý by som odporučila každému, koho vidím, ma priam opantal a zároveň presvedčil, že starším knihám sa oplatí dať šancu, pretože častokrát skrývajú ozajstné zlato.

/5

Dúfam, že vás takýto "bilingválny" spôsob recenzovania zaujal a knihe Watership Down dáte šancu tiež. V komentároch rada privítam vaše dojmy. :-)

Richard Adams: Watership Down

Vydalo vydavateľstvo Penguin Books v roku 1972, 496 strán.

www.penguin.co.uk