Nôž, ktorý zasiahol do ich šedých životov /Obete noci - A. Krištofíková/

Kombinácia detektívnych prvkov a ženského románu napísaného slovenskou autorkou nikdy neomrzí, hlavne ak je napísaná kvalitne. Všetky tieto prvky obsahuje kniha Obete noci od Adriany Krištofíkovej, ktorá nenútene rieši a predkladá časté slovenské reality, ktoré najprv možno vyznejú netypicky, no pravdou je, že ich zažíva veľa ľudí okolo nás, hoc o tom ani nevieme.

Autorka začína dej prekvapivým výjavom – prvá kapitola ukazuje uhol Evy – mamičky, ktorej predtým nič nechýbalo – mala ideálnu prácu, mnoho voľného času a milú dcérku, no nešťastné manželstvo, slepé túžby po úspechoch a jedna pôžička za druhou, ju dostihli. Namiesto malej rodinnej drámy sa za oknami paneláku odohrala tragédia a jedinými svedkami spoza záclon boli susedia Jakub a Mirka, ktorí sami majú už starostí dosť. Jakub je (bez)nádejný spisovateľ na voľnej nohe, ktorý občas dostane zaplatené za pár článkov a všetky výdavky ťahá Mirka – učiteľka na prvom stupni.

Život Evy, ktorý doposiaľ nikam neviedol a radosť doň prinášal azda jej malý syn tak narušila nečakaná udalosť a postupne odhalila črepiny minulosti. Čo sa skrýva za úmyslami zločinca, ktorý tú strašnú vec spáchal a čo má s tým dvojica, ktorej bolo hádam i súdené byť jedinými divákmi?

„Vyháňam z mysle spomienky a seba z postele. Urobiť raňajky, sprcha, zobudiť Aničku a vychystať ju do škôlky. A zavolať tej novej susede, čo býva oproti cez dvor, aby ju poobede vyzdvihla, keď pôjde po svojho syna. Tento týždeň to už bude tretíkrát, ale čo už. Nezdá sa mi, že by jej to prekážalo.“

Autorka po napísaní vyše piatich diel tu okrem romantického žánru stavila aj na miernu detektívku, ktorá nechá čitateľa po zvyšok knihy v premýšľaní s častým používaním zámen „Kedy?“ a „Prečo?“. V značnom slovenskom prostredí  rieši situácie ľudí ocitajúc sa v nám celkom známej realite miniatúrnych platov, nevydarených manželstiev a nedokonalých životov. To, že takýto námet na našom knižnom trhu nie je novinkou nahrádza (a pravdepodobne i zachraňuje) sympatický a chytľavý štýl písania, a tak sa stránky čítajú nesmierne rýchlo. Knižka pritom obsahuje len 200 strán, čiže ste s ňou hotoví za jedno či dve popoludnia.

Dej je rozprávaný retrospektívne, ako to pri tých detektívkach býva, teda ukazuje dianie pred zlomovou udalosťou a, samozrejme, tiež život po nej. To určite nie je krok späť a príbeh to oživuje, pričom vôbec v tom nemáte chaos. Okrem toho nazriete i do niekoľkých hláv, a teda spoznáte rôzne uhly pohľadu na vec. Autorka pridala i zopár riadkov z dávnejšej minulosti postáv, čo taktiež pridalo na kvalite a rozmanitosti.

„Zrazu ma úplne neplánovane prepadnú výčitky, že som nenapísal ani čiarku. Zapnem počítač a skontrolujem si stav nášho bankového účtu. Mirke už nabehla výplata. Žiadna sláva, ale aspoň na nájomné a trochu jedla to stačí.“

Napriek plusom, ktoré som uviedla ako prvé, tu existuje i viacero negatív. I keď charaktery spolu s ich minulosťou boli prepracované, udalosti vyzneli skôr jednoducho a nedomyslene. Zároveň počas čítania mužského pohľadu som nadobudla dojem, že ich vyjadrovanie zapadalo do presných ženských predstáv o mužoch – že myslia len na to jedno a na ničom im nezáleží, čo vyzeralo až príliš subjektívne.

V štýle autorky ale svieti skúsenosť a jasná vedomosť o dnešnom svete. Cez slová niekoľkých obyčajných ľudí túži ukázať, ako mnohé životy možnože nechcene, no neuvážene pretrvávajú a končia a ako na to mnohí doplatia, venujúc sa ľuďom, ktorí si to ani nezaslúžia. I keď mohli byť niektoré posledná kapitoly vypustené, aby nechali čitateľa premýšľať dlhšie, celkovo dotvárali atmosféru knihy. Obete noci určite prinútia zamyslieť sa nad svojím osudom a cestou, ktorou ideme a možno prehodnotiť smer, kam táto cesta vedie. Nakoniec, tou obeťou môže byť predsa každý a v každom zmysle.

 /5

Obete noci spoznáte na tejto adrese.

Za poskytnutie knižky na recenziu ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

Adriana Krištofíková: Obete noci

Vydalo vydavateľstvo Motýľ v roku 2016, 200 strán. 

www.vydavatelstvomotyl.sk