Nový Harry Potter a Fantastické zvery - oplatia sa?

Pre fanúšikov kúzelného sveta, ktorý vytvorila J. K. Rowlingová a v momente sa doň zamilovalo tisíce čitateľov, boli roky 2016 a 2017 osudové – v tom pozitívnom či aj negatívnom zmysle – podľa toho, či ste po konci Darov smrti:

a) dychtili po každom pokračovaní či fanfikcii alebo

b) ste toho mali po celých siedmich častiach dosť a pokoj v duši a každé pokračovanie by bolo zbytočné a zlé (not necessary, ale ak by bolo vo forme divadelnej hry, tak určite zbytočné a zlé).

HARRY POTTER A PREKLIATE DIEŤA

Keď som sa ja dozvedela, že vyjde niečo, čo sa predpokladalo a označovalo ako ôsmy diel Harryho Pottera, samozrejme, že som z toho bola v oblakoch, tak, ako väčšina fandomu.

No keď sa oznámilo, že nás čaká netradičné knižné spracovanie a to scenár divadelnej hry, nadšenie pokleslo. No a vlna „hejtu“ sa zdvihla vtedy, keď sa predstavili herci – väčšina takmer totožných s tými filmovými, až na Hermionu, z ktorej bola zrazu černoška. Samozrejme, že to nemyslím v zlom, no ani vtedy a ani teraz netuším, prečo sa rozhodli ísť takýmto smerom, keď už jedna filmová Hermiona existovala (aj keď Rowlingová napísala, že nikdy neurčila jej rasu..neviem).

To bola však divadelná hra, ktorú zrejme nemal možnosť vidieť každý HP fanúšik, preto bola aj pre mňa dôležitejšia tlačená verzia scenára. Vedela som, že to nebude klasika, na ktorú sme boli zvyknutí, preto som novinku hneď po vydaní veľmi nevyhľadávala a nechala ju, nech si ku mne sama nájde cestu. A som rada, že som takto nebola vojakom v prvej línii a naopak vďaka ohlasom ostatných vedela, čo mám čakať.

Hoc bolo vecí, ktoré sa mi počas čítania priečili hneď niekoľko, nemám na nového HP žiadny objektívny názor. Stretnutie s úžasnými ľuďmi po toľkých v rokoch vo mne prebudilo obrovskú radosť a preto som hltala každé jedno slovo a knihu prefrčala za jeden víkend, hoc som sa snažila šetriť si ju. Bola som zaslepená a potešená tomu, že sa splnili nielen moje sny a doslova sa nechala unášať príbehom.

Ako som ale čoraz hlbšie prenikala do knihy a neskôr si ju s odstupom času nechala uležať v hlave, postupne som si uvedomovala rôzne absurdnosti príbehu. Spracovanie, ktoré bolo plytké a jednotvárne bez akejkoľvek farby, detailov, pocitov a popísaného pozadia, tomu veľmi nepomáhalo, no povedzme, že to nerátam. Čo mi skutočne prekážalo, bola silená dejová línia, ktorá veľmi nedávala zmysel. Hlavná téma bola čosi, čo Rowlingová v knihách tak rozsiahle nerozoberala a celé mi to vyznelo tak, že som tomu jednoducho neverila a zároveň neverila tomu, že čosi takéto vyšlo z pera Rowlingovej. Akoby vošla do skladu, zotrela prach zo všetkých možných existujúcich (i tých šialených) fankfikcií a z toho prachu spravila guču, z ktorej vznikol Harry Potter a Prekliate dieťa.

Okrem toho boli občas do éteru pohodené vtipy istého druhu, ktoré postupne nazbieral fandom ako napríklad tie o Voldemortovom nose či náznaky shipu Dramione. Tie síce dokázali pobaviť, ale nebolo to nič nové a zaujímavé. No a kameň úrazu boli samotné postavy. Ich charaktery zo začiatku zneli známo a sľubne, no neskôr som ich takmer nespoznávala a všetci akoby si prechádzali krízou stredného veku. Zatiaľ čo ich deti boli milé a svojské, Hermiona nabrala okolo seba nesmierne chladnú auru, Ron sa stal mašinou, ktorá raz za čas vyprodukovala nejakú humornú frázu a Harry jednoducho nebol Harry.

Nemôžem však byť len naštvaným škriatkom, ktorý s ofučaným výrazom frfle na všetko, čo sa mu nepáči. Určite neľutujem, že som knižku zobrala do rúk. Bolo dobre prečítať si oficiálne pokračovanie, ktoré vyšlo pod menom autorky tých predošlých siedmych úžasných a magických dielov a zacítiť istú nostalgiu. Bolo fajn stretnúť sa opäť so všetkými a spoznať aj ich miniatúrne verzie. Hoci sa to za riadny ôsmy diel považovať nedá, môže to byť aspoň zaujímavé doplnenie kultovej série a prostriedok na zahájenie hromadného vydávania divadelných scenárov. Všetko zlé je predsa na niečo dobré, nie?

FANTASTICKÉ ZVERY A ICH VÝSKYT

No a zatiaľ, čo sa toľká pozornosť venovala Prekliatemu dieťaťu, tešiť sme sa mohli na film (konečne nie o Harrym) Fantastické zvery a ich výskyt zasadený do dvadsiatych rokov 20. storočia, ktorý sleduje introvertného magizoológa a chovateľa fantastických zverov a odchovanca Rokfortu (nie tak úplne), ktorý mieri do New Yorku kvôli Appalooskemu chumáčikovi (ang. Appaloosa puffskein), ktorý je legálne chovaný len tam. Avšak zámena kufríkov s nádejným cukrárom muklom ho v Amerike zdrží na trochu dlhšie, najmä, keď všetky zvieratá z kufríku uniknú do ulíc New Yorku..

Už len úvodná znelka Warner Bros. (Hedwig’s theme <--- pri tomto mám zimomriavky) vo mne rozprúdila endorfíny a keď som na plátne sledovala úplne nový príbeh Rowlingovej z iného prostredia čarodejníckeho sveta, vyronila som tak aj pár sĺz. Pri knihe nemám zvyk plakať, no pri filmovom spracovaní som sa tomu od dojatia neubránila.

Filmové spracovanie bolo ohromné rátajúc herecké obsadenie, najmenšie detaily až po všetky efekty a, samozrejme, samotný dej. Konečne čosi nové, iné, čo rozprúdilo rovnaké pocity ako pri prvom dieli Harryho Pottera s novým príbehom, postavami, prostredím a čas, kedy sa dej odohrával.

Po Vianociach som mala možnosť prečítať si aj knižnú verziu, znova bohužiaľ len divadelný scenár. Avšak, aj na to som sa chcela pozrieť cez mikroskop a aj z tohto hľadiska, a tak som si hneď objednala pôvodnú anglickú verziu a po dočítaní Prekliateho dieťaťa som sa pustila aj do Zverí, aby som si oba scenáre porovnala. A, verte, či neverte, filmový a divadelný scenár je sakra rozdiel.

Zatiaľ, čo v Dieťati bola len priama reč a ľahko načrtnuté prostredie, v Zveroch bolo ozaj to, čo bolo treba. Všetky výrazy, zvuky, efekty... Je však pravda, že nemôžem viniť scenáristov a tiež úplne hodnotiť formu, ktorou boli diela podané, keďže sa tomu nevenujem a taktiež je známe, že vo filme existujú väčšie možnosti ako na divadelnom javisku, a preto toho k literárnej forme viac nepoviem. Môj zámer bolo vytiahnuť z diel čo najviac príbehu a utvoriť si naň názor.

No a čo sa týka grafického spracovania, tu nie je o čom. Vydavatelia pochopili, čo za legendárny návrat uskutočňujú, a jednoduchým, ale luxusne vyzerajúcim dizajnom a kombináciou tmavých farieb a zlatej pri oboch kúskoch najmä pod obalom určite nič nepokazili. A Zvery sú dodatočne krásne ilustrované extravagantnými kresbami so štýlom z daného obdobia.

ZÁVEREČNÉ SLOVO

Koniec koncov som aj ja cez to všetko rada, že Harry Potter a Prekliate dieťa aj Fantastické zvery a ich výskyt obe uzreli svetlo sveta a neľutujem, že poznám oba príbehy od prvej po poslednú stranu. Aspoň na chvíľku to utíšilo náš smäd, keď sme oficiálne dostali čosi od Rowlingovej a využili šancu čítať od nej niečo nové, nevediac, čo nás čaká. Hodnotenie scenárov je vedľajšie, keďže hlavné je pocítiť príbeh a hlavne na vlastnú kožu zažiť dané divadelné predstavenie a daný film. K Prekliatemu dieťaťu sa isto raz ešte vrátim, aby som si osviežila príbeh a možno vytvorila nový názor aj po dlhšom čase, ak sa mi náhodou nedostane pod prsty ešte pokračovanie. No a hlavne budem poslušne čakať na pokračovania Fantastických zverí, ktorú sú oficiálne potvrdené krásne ŠTYRI!

z môjho Goodreads