Poklady knižnice mojich starých rodičov

Starý otec a stará mama boli vraj odjakživa knihomoľmi, čomu svedčí niekoľko políc kníh zdobiace ich byt. Ja som v blízkosti týchto kníh vyrastala, odmalička „nasávala“ ich vôňu, pri návšteve ich vždy chytala do rúk a aj vďaka starým rodičom som si bez nich nemohla predstaviť život. Titul knihomoľa som tak po nich automaticky a oprávnene zdedila.

Kvôli istej nedávnej udalosti však hrozilo, že si knižky budú čoskoro musieť nájsť nový domov, a tak som mala šancu si niektoré, môjmu srdcu blízke, „adoptovať“. Zistila som, že môjmu zvedavému oku veľa kníh uniklo a len teraz som si všimla, aké poklady to spolu nazbierali, mnoho z nich vytlačených aj v prvých rokoch 20. storočia.

A tak som znova pocítila známu vôňu, ktorá vo mne raz prehĺbila lásku k starým knihám a obdivovala každý vzácny výtlačok a jeho podpisy, venovania, pečiatky z knižnice, poznámky napísané ceruzkou, fľaky či každučký znak opotrebovania. Doteraz ma totiž staršie knižky fascinujú, zaujímajú a neprestávajú okúzľovať – každá skrýva nielen pôvodný príbeh, ale i príbeh jej majiteľa či dokonca majiteľov viacerých. A keď bol majiteľom vaša rodina, je to o to cennejšie a bližšie.

Domov u mňa našlo skutočne veľa kníh, z toho niekoľko nádherných kúskov svetovej, ale aj slovenskej klasiky. Každá knižka je zároveň vzhľadom odlišná a špeciálna a na všetkých veľmi dobre vidieť rozdiel od kníh, ktoré sa tvoria dnes a vyzerajú jednoznačne inak. Bola to jednoducho iná doba.

V jedno popoludnie som zobrala foťák a nechala sa ním unášať, zachytila som tak tieto neobyčajné (navonok) neživé bytosti. Znamenajú pre mňa obrovský poklad, ktorý budem s opatrnosťou ceniť, uchovávať a ľúbiť.

Tu sú.

Každá kniha, ktorá otriasla svetom, má nekonečne veľa verzí a vydaní. Výnimkou nie je ani Čarodejník z krajiny Oz od Bauma, ktorý je práve tu ladený ako rozprávková kniha, hoc obálka môže predpovedať čokoľvek. Má však nádherné ilustrácie a nestarnúce spracovanie.

Slovenská klasika. Staré vydanie Mitanovho Konca hry, zabalené vo fólii z knižnice, Tisícročná včela – rodinná sága o Pichandovcoch, slávna Hájnikova žena od Hviezdoslava a Tri gaštanové kone od Margity Figuli. S odhliadnutím od toho, že minimálne polovicu budem potrebovať na maturitu, som si istá, že sú to plnohodnotné diela a slovenskou klasikou si byť zaslúžili, hoc som ešte nemala česť prečítať si ich.

Aj s poznámkami. :)

Takéto ilustrácie dnes v „dospeláckych“ knihách nájdete len ťažko, vtedy boli veľmi časté. (Koniec hry - Dušan Mitana)

Niekoľko ruských autorov, s ktorými sa ešte nepoznáme – Zločin a trest od Dostojevskija a Vojna a mier II. od Tolstoja. Marie Curie-Sklodowska ma zaujímala už od prvých hodín chémie a jej biografia od jej dcéry bude určite zaujímavou skúsenosťou. No a Dieťa divočiny som síce nepoznala a ani jeho autorku, jednoducho si ma našlo.

Klasika klasík. Zbohom zbraniam a Slnko aj vychádza od Hemingwaya a Nebo nepozná obľúbencov, Cesta spať a Čierny obelisk od E. M. Remarqua.

Zvonka modrá, zvnútra červená.

 Zabudnutá vražda od Agathy Christie, ktorú až tak neobľubujem, takže ju posuniem ďalej. Ďalej Pani Dallowayová od Virginie Woolf, čo vyzerá ako naozaj zaujímavý zážitok a Návrat Sherlocka Holmesa, zbierka trinástich príbehov od A. C. Doyla.

Zvonka tak nenápadné, chabé knihy. No stačí ich otvoriť a prekvapia vás zaujímavé obrázky a sýte farby. Ani toto sa dnes vôbec nevidí a je mi to ľúto.

Ďalšie veľmi zaujímavé klasiky. Jana Eyrová, román, ktorý mám doma v ďalších dvoch vydaniach, no zrejme je to vec zberateľstva. Ďalej knihy Jacka Londona, Biely tesák, Volanie divočiny a Posledný boj. Verneova Cesta okolo sveta za osemdesiat dní a klasické veľmi pekne ilustrované Rozprávania z tisíc a jednej noci. 

Jednoduché a pritom tak originálne.

Moja srdcovka.

Aha, vnútri bola záložka z aj 20 rokov starého cestovného lístka!

Nazrite aj vy do knižníc vašich starých rodičov. Vlastnia nejaké poklady? 

Čítate klasiku? Máte za sebou spomínané diela? 

Aké sú vaše myšlienky na staré knihy?